„Kresťanstvo urobilo našu tvár podobnou iným európskym krajinám. Uhorské dejiny jej dali stredoeurópsku podobu. Národné obrodenie urobilo našu tvár jedinečnou v strednej Európe. Tieto tri črty určili základ našej tváre. Holokaust vryl do tváre našej krajiny jazvu, ktorá bude trvale pripomínať veľkú tragédiu. Komunizmus zanechal na našej tvári ďalšiu jazvu, ktorá sa bude hojiť ešte dlhé roky. Historická rozpoltenosť poznačila našu tvár črtami, s ktorými sa len postupne vyrovnávame. Nebojme sa pozrieť na svoju tvár - je poznačená stáročiami: dobrom aj zlom, úspechmi aj porážkami, hrdinstvom aj zlyhaniami. Prijmime ju takú, aká naozaj je. Nehanbime sa za ňu. Ukážme ju svetu s vedomím, že aj naša generácia môže a má zanechať na tvári svojej krajiny výraznú stopu.“
O protitureckom odboji
„V tvári Slovenska je zapísaná aj historická úloha, ktorú naši predkovia zohrali počas dvoch storočí protitureckého odboja. Slovensko tvorilo od bitky pri Moháči v roku 1526 až po bitku pri Viedni v roku 1683 hrádzu proti prenikaniu Osmanskej ríše do Európy. Bez obáv, s hrdosťou a patriotizmom treba preto povedať: vyše 140 rokov bolo Slovensko centrom histórie celého Uhorska a jeho politických dejín.“
O holokauste
„Nemožno zabudnúť najmä na tragický osud Židov, ktorí boli zbavení občianskych práv a deportovaní do koncentračných táborov. S týmto dedičstvom - ktoré ostáva škvrnou na slovenských dejinách - sa dodnes vyrovnávame.“
O slovenskom štáte a o povstaní
„Z tváre vojnovej Slovenskej republiky tiež nemožno zmazať, že v štáte existovala iba jedna politická strana a Slovensko vyhlásilo vojnu krajinám protihitlerovskej koalície… Slovenské národné povstanie nás priradilo na stranu víťazných veľmocí, uvedomujem si však aj skutočnosť, že Povstanie bolo - okrem boja proti Nemecku - aj bojom medzi občanmi jedného štátu.“
O deportáciách a odsunoch
„Vývin na konci druhej svetovej vojny poznačil tvár našej krajiny ďalšími dvomi tragédiami. Prvou boli deportácie desaťtisícov našich občanov do stalinských gulagov. Druhou bol odsun karpatských Nemcov a represie voči príslušníkom maďarskej menšiny spojené s mnohými ľudskými nešťastiami v znamení kolektívnej viny.“
O slovensko-maďarskom vyrovnaní
„Je naším prianím vyrovnať sa aj s otvorenými otázkami slovensko-maďarskej histórie. Naším vkladom do tejto diskusie je ochota postaviť sa čelom k problému represie a diskriminácie maďarskej menšiny po druhej svetovej vojne. Podobný krok - vyrovnávajúci sa s represiami a diskriminovaním Slovákov - pokladáme za vec vnútorného rozhodnutia našich maďarských partnerov. “
O zápase o charakter štátu
„Zápas o charakter štátu však pokračuje. Je len na nás, či bude spoločnosť slušná, alebo bude tolerovať korupciu, či bude rešpektovať ústavu a zákony, alebo ich bude ignorovať a obchádzať, či bude právo vymožiteľné a spravodlivosť dostupná pre každého a či to bude spoločnosť citlivá k svojim členom, alebo bude dominovať nesúcitný egoizmus.“ (edi)
