preto, že návrh predkladá v čase príprav na vojnu s Irakom.

Ak by návrh prešiel a Amerika by znovu povolávala do zbrane brancov, ako tomu bolo v čase kórejskej a najmä vietnamskej vojny, mohlo by to znovu vyvolať všeobecnú dávku odporu voči novej vojne. Nie je to však pravdepodobné.

Vojnový veterán z Kórey predpokladá, že prípadné odsúhlasenie projektu by položilo zásadnú prekážku pre vojenský konflikt.

Americkí chlapci by mohli, tak ako v časoch vietnamskej vojny, masívne odmietnuť obliecť si uniformy. Rangel patrí do neveľkej skupiny kongresmanov, ktorí nedávno hlasovali proti rezolúcii na podporu vojenskej akcie Bushovej vlády v Iraku.

Rangel vychádza zo skúseností Ameriky najmä z obdobia vietnamskej vojny. „Myslím si, že perspektíva povolania na vojnu spôsobí, že Kongres bude oveľa menej vojnu podporovať,“ tvrdí černošský člen Snemovne reprezentantov.

Pred tridsiatimi rokmi bol vtedajší prezident Richard Nixon nútený zrušiť povinnú vojenskú službu práve pre zväčšujúcu sa vlnu odporu proti povolávaniu mladých mužov do krvavého dobrodružstva vo Vietname. Keď sa Američanom vo Vietname nedarilo a v ťažkých bojoch zomieralo čoraz viac mladých chlapcov, väčšina spoločnosti sa proti vojne postavila.

Mladí muži pálili povolávacie rozkazy na schodoch Kongresu a tisíce odmietli obliecť si uniformy a dezertovali do Kanady či Škandinávie. Nixon najskôr zaviedol žrebovací systém vojenských odvodov. Bojovať odchádzali iba muži, ktorí si vytiahli žreby s najnižšími číslami. Napokon povinnú základnú vojenskú službu celkom zrušil. Od toho času slúžia v americkej armáde iba profesionáli. Teda muži, ale aj ženy, ktorí si uvedomujú, že môžu umierať na bojisku kdekoľvek na svete. Ak začne útok proti Iraku, tak aj tam.

Mnohí analytici pripúšťajú, že Nixonov krok nebol šťastný a mohol v konečnom dôsledku pomôcť ku konečnej prehre Ameriky vo Vietname. Lenže za posledných tridsať rokov dokázali všetky tri hlavné zložky americkej vojenskej sily, či ide o U. S. Army, U. S. Navy, alebo U. S. Air Force, že práve profesionálny štatút mužstva je zárukou vysokoprofesionálnej akcie na bojisku.

Ak by Rangelov návrh mal prejsť, musela by ho schváliť nielen Snemovňa reprezenatntov, ale aj dve tretiny členov Senátu a napokon by ho musel vo forme zákona podpísať prezident George Bush. Ten už vyhlásil, že o opätovnom obnovení povinnej vojenskej služby ani na chvíľu neuvažoval…