Sociológovia upozorňujú, že ide najmä o politický pohľad. Vladimír Krivý hovorí, že ľudia, ktorí republiku deliť nechceli, sa zachovali ako realisti a s osamostatnením sa postupne zmierili.
Český sociológ Ivan Gabal tvrdí, že rozdelenie spoločného štátu bolo „ahistorickým krokom“ politikov proti vôli obidvoch národov, bez ľudového hlasovania. Podľa neho sa vtedy nevyčerpali všetky demokratické a ústavné prostriedky. „Domnievam sa, že pre Čechov bola Česká republika neplánované dieťa, ktoré mali so Slovákmi,“ povedal Gabal.
„S odstupom času sa mi stále viac zdá, že nech sa to už vtedy stalo akokoľvek divne, je dobré, že sa to stalo,“ povedal v novoročnom prejave Havel. „Väčšina národov musí zrejme na chvíľu zakúsiť plnú vlastnú štátnosť, aby potom mohli dobre spolupracovať s inými. Česi a Slováci sú si dnes možno bližší ako kedykoľvek doteraz.“
„Podľa prieskumov to bol krok zlým smerom,“ oponuje Gabal.
Slovenský prezident Rudolf Schuster rozdelenie v prejave označil za vôľu národa, dlho driemajúcu v hĺbke našich dejín. Najväčším víťazstvom podľa neho je, že dnes už nikto nepochybuje o opodstatnenosti vzniku Slovenskej republiky. „Týmto víťazstvom sme získali nový, mimoriadne hodnotný rozmer, začali sme pociťovať hrdosť, že sme občanmi Slovenskej republiky,“ povedal.
Predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský vo svojom včerajšom prejave povedal, že vyjednávania medzi slovenskou a českou politickou reprezentáciou za dva roky nepriniesli „prijateľný kompromis, ktorý by zodpovedal predstavám a očakávaniam väčšiny verejnosti“. Vznik Slovenskej republiky podľa neho sprevádzala tradičná slovenská rozpoltenosť, ale dnes „treba pokojne konštatovať, že štát je všeobecne akceptovaný a rozpoltenosť v postoji k nemu je prekonaná“. Minister obrany Ivan Šimko nechcel porovnávať Česko a Slovensko, ale myslí si, že veľa slovenských životných záujmov je v súlade s českými, a preto sú obidva štáty istým spôsobom strategickými spojencami. „Naše vzťahy sú na základe týchto záujmov dobré a to je dobre,“ povedal. (sp, r)
