Ministri financií dvanástich krajín so spoločnou európskou menou dnes v Bruseli diskutujú o aktuálnom konjunkturálnom trende a najnovšom oslabení eura. Bilancovanie vývoja jeho kurzu robí vrásky na čele aj Wimovi Duisenbergovi, šéfovi Európskej centrálnej banky.
FOTO – REUTERS
Na burze prebieha neustály súboj medzi dvoma spôsobmi investovania. Medzinárodní odborníci a súkromní aktéri na parkete sa totiž rozhodujú, či vložia peniaze do akcií, alebo do dlhopisov. Akcie síce nezriedka podľahnú hektickým kurzovým výkyvom, ale toto riziko vyvažujú obrovské šance mimoriadnych ziskov – ak si, pravda, investori vyhliadnu správne akcie, kúpia ich v primeranom okamihu a predajú v príhodnom momente. Obligácie neponúkajú na jednej strane gigantické zisky, ale na strane druhej sú do veľkej miery bezrizikovými vkladmi.
Voľba medzi akciami a dlhopismi závisí v oblasti „tvrdých ekonomických faktov“ od úrovne úrokovej miery. Vyššie úroky totiž znamenajú menšiu príťažlivosť vkladania peňazí do akcií a väčšiu pútavosť vstupovať do lepšie zúročiteľných obligácií. V psychologickej rovine sa zase všetko odvíja od ochoty aktérov na parkete podstupovať riziko: ak majú sklon skôr pozvoľna zvyšovať hodnotu svojho portfólia bez prudkých výkyvov a bez nervového napätia, obracajú sa k obligáciám zaručujúcim istotu a pohodu. Najmä pevne zúročiteľné štátne či podnikové dlhopisy sú vysloveným balzamom pre dušu tých burziánov, čo bažia po bezpečnom zveľaďovaní majetku. V dnešnej ére neprehľadného množstva akcií a obligácií zveruje veľká väčšina súkromníkov peniaze do rúk špecialistov – manažérov investičných fondov. Presne podľa načrtnutej „rozhodovacej šablóny“ existujú peňažné a akciové investičné fondy (samozrejme, jestvujú aj zmiešané fondy pre tých záujemcov, čo chcú využiť pozitíva oboch investičných variantov – a akceptujú ich nevýhody).
Pre pozorovateľov burzového diania je veľmi dôležitým faktorom, koľko peňazí plynie do oboch základných foriem investičných fondov. Podľa tohto ukazovateľa sa dá relatívne bezpečne vypozorovať nálada medzi ekonomickými expertmi a súkromnými investormi, ako aj odhadnúť ich hodnotenie všeobecnej burzovej situácie. Ak mohutnie objem peňažných investičných fondov, potom sme svedkami buď poklesu kurzov akcií, alebo tesne po ňom; ak sa prílev do nich stenčuje, potom aktéri na parkete vetria príležitosť na trhu s účastinami a presúvajú finančné prostriedky z bezpečného dlhopisového zálivu do divokých akciových vôd.
Prax posledných týždňov a mesiacov na Wall Street potvrdila v plnej miere vyššie opísané teoretické súvislosti. Pred minuloročným burzovým krachom poklesol prílev do akciových investičných fondov na minimum. Ich manažéri sa za boomu tešili nevídanému záujmu; svedčil o tom gigantický miliardový prúd do ich pokladníc. Po vlaňajšom krachu sme na americkej burze mohli zaznamenať opačný úkaz: peňažné investičné fondy sa začali tešiť prílevu vkladov a akciové fondy sa smutne pozerali na pokles spravovaných finančných prostriedkov.
Medzičasom sa na peňažných fondoch v Spojených štátoch nazhromaždili približne 2 bilióny dolárov. Dočasne ich tam „zaparkovali“ uvážliví investori, aby sa takýmto spôsobom vyhli kurzovým stratám na akciových trhoch. Podľa náhľadu mnohých burzových augurov však medzičasom našli akcie „kurzové dno“, od ktorého by sa mali onedlho „odraziť“. Teda, nemálo ekonomických expertov očakáva rastúce hodnoty akcií – už len z toho dôvodu, že finančné prostriedky uložené v peňažných fondoch poskytujú síce stále, ale pomerne nízke (pre veľa nedočkavcov primalé) zisky. Investori preto čakajú na pozitívne prekvapujúcu správu, na katalyzátor, na rozbušku, ktorá by presvedčila aktérov na parkete, že sa znovu oplatí kupovať akcie.
Americká centrálna banka tento rok už šesťkrát znížila kľúčovú úrokovú mieru; podľa všetkého už vystrieľala svoju monetárnu muníciu. Ale ani toto nepomohlo – americký konjunkturálny motor nie a nie naskočiť. Najmä kríza info-technologického sektora je zjavne hlbšia, ako sa dosiaľ všeobecne predpokladalo. Potvrdili to aj štvrtkové negatívne správy o vývoji podnikového zisku takých vlajkových lodí „novej ekonomiky“, akými sú druhý najväčší výrobca čipov AMD a popredný svetový výrobca celopodnikových pamäťových systémov EMC. Výsledok: vo štvrtok sa hlavný barometer „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite prepadol o približne 3 % a nebezpečne sa priblížil k psychologicky dôležitej hranici 2000 bodov.
Čoraz viac burzových analytikov začína pomaly, ale isto nadobúdať dojem, že čakanie na pozitívne správy o podnikových ziskoch a obratoch je príslovečným čakaním na Godota. A nechávajú svoje peniaze zaparkované v peňažných investičných fondoch.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
