Slovensko je svojim komunistom na čele štátu vhodným príkladom. Aj u nás si červenú knižku starostlivo strážili viacerí súčasní ministri. Práve teraz vidíme, že odchod komunizmu je ako trhanie zubu. Miznutie komunistov z veľkej politiky pôsobí rovnaké trápenie. SDĽ, ktorá bola a je hniezdom súdruhov, bola a je pieskom v balóne. Magvaši svojou neschopnosťou brzdí reformu dôchodkovú, Schmögnerová geneticky upravuje náš systém financií po socialisticky a Koncoš rozdáva peniaze bývalým predsedom JRD. Všetci dokopy sa postavili do cesty reforme verejnej správy. Avšak aj keby sa všetci chytili za ruky, v ďalších voľbách sa do parlamentu dostanú len ťažko.
Nech robia, čo chcú, nech sa rozhodnú pre hocijakú populistickú nôtu, nikto ich už nepočuje. Teraz, keď majú naposledy reálne veľký politický vplyv a snažia sa ho využiť pre budúcnosť, dokazujú, že to už nevedia.
Jedenásť rokov nášho úsilia o kapitalizmus vymietlo zo spoločnosti pochopenie pre socialistický svetonázor. Pravidlá typu všetko všetkým a každému podľa zásluh znejú v čase korporácií, internet bankingu a nezamestnanosti smiešne. Hoci SDĽ bývalé heslá odložila do archívu, obmieňa ich inými, ale rovnako hlúpymi. Svoje rozhodnutia opiera o „hlasy zdola“, tvrdí, že „peniaze sa nájdu“, a pojem súkromné podnikanie vôbec nechápe. Ich slovník naznačuje ich politiku – prívlastok brzda reforiem nezískala SDĽ náhodou.
Našťastie ľudia sa učia rýchlejšie ako komunisti. Napriek všetkému, čo kedy zabrzdili, dúfajúc vo volebné hlasy, je ich podpora mizivá. Podľa preferencií sa zdá, že SDĽ by už volili len ich vlastné niekoľkovrstvové štruktúry.
Nanešťastie s komunistickou stranou neodchádzajú aj všetci komunisti. Ich hadie vlastnosti zdedené po Gottwaldovi či Husákovi im pomohli vkĺznuť do nového spoločenského poriadku. Pochovanie reformy verejnej správy preto určite nebolo ich posledným zbohom.
JURAJ JAVORSKÝ
