ZÁHREB – V strachu pred medzinárodnou izoláciou, riskujúc domácu politickú krízu, v sobotu chorvátska vláda dospela k rozhodnutiu, že vydá medzinárodnému tribunálu OSN dvoch žiadaných vojnových zločincov, prvé osoby, ktoré budú súdené v súvislosti s chorvátsko-srbskou vojnou v rokoch 1991 až 1995. Rovnako ako Juhoslávii po vydaní najväčšieho vinníka Slobodana Miloševiča, aj Chorvátsku teraz hrozí rozpad koalície. Vláda totiž prvý raz otvorila kapitolu vojny o separatistické územie Krajiny, ktorú Chorváti považujú za časť národnej hrdosti.
Štyria ministri z Chorvátskej sociálnoliberálnej strany (HSLS) odišli z päťčlennej koalície, keď po desaťhodinovom krízovom zasadaní kabinetu premiér Ivica Račan v sobotu večer oznámil rozhodnutie vydať dvoch generálov medzinárodnému tribunálu ICTY. Okrem rozpadu vlády hrozia Chorvátsku aj masové demonštrácie veteránov.
Po Miloševičovom vydaní si sudcovia v Haagu uvedomili, že teraz je vhodná klíma, aby donútili k spolupráci aj ostatné krajiny – účastníkov vojenských konfliktov na Balkáne. ICTY v piatok obvinil dvoch Chorvátov a požiadal Záhreb o ich vydanie. „Každé iné rozhodnutie by uvrhlo Chorvátsko do priepasti balkánskej krízy,“ komentoval vydanie obvinených premiér Račan.
Mená zverejnené neboli, no chorvátske médiá špekulujú, že by mohlo ísť o generálov Ante Gotovinu a Rahima Ademiho. Obaja sa údajne dopustili vojnových zločinov počas bojov o Krajinu, prevažne Srbmi obývané územie na juhu Chrovátska, ktorého sa načas zmocnili srbskí povstalci. Spolupracovať s ICTY začal už Tudjman, ale do Haagu sa dostali len osoby obvinené v súvislosti s vojnou v Bosne.
Chorvátska armáda v auguste 1995 zaútočila na Krajinu, aby ju pripojila k chorvátskemu územiu. Komisia pre ľudské práva v Helsinkách tvrdí, že v Krajine armáda zmasakrovala stovky srbských civilistov. Del Ponteová podľa BBC sľúbila Záhrebu, že ICTY nebude spochybňovať legitimitu chorvátskych vojenských akcií a nebude sa snažiť kriminalizovať túto pre Chorvátov „vlasteneckú vojnu“.
Gotovinovi sa okrem iného vyčíta, že dal príkaz na delostrelecký útok na nemocnicu v Knine. Ademi, pôvodom Albánec z Kosova, je obviňovaný, že vypálil 11 srbských dedín a nechal popraviť 80 osôb.
Meno bývalého chorvátskeho prezidenta Tudjmana, ktorý zomrel v roku 1999, sa bude pravdepodobne spomínať v Haagu počas procesu s Miloševičom – v jeho obhajobe. Obaja si údajne chceli rozdeliť Bosnu za tichého súhlasu niektorých západných predstaviteľov, napísal britský denník Guardian.
Po JZR a Chorvátsku ostáva podľa del Ponteovej posledným miesom azylu pre vojnových zločincov už iba Bosna. Bosnianskosrbská vláda nevydala zatiaľ ani jediného vojnového zločinca. Na jej území sa údajne ukrývajú aj vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič. (kl, reuters)
