Nemali veľkú chuť rozprávať sa o korupcii v zdravotníctve a buď sa vyhovorili na pracovné povinnosti, alebo nás odkázali na svojich nadriadených.
Tí, ktorí boli ochotní sa aspoň anonymne rozprávať, považovali štatistické údaje o prebujnenej korupcii v ich rezorte za prehnané. „Niečo pravdy na tom možno je, ale veľmi sa to preháňa,“ bránila kolegov jedna z anestéziologičiek. Na svojej klinike sa s podobnými prípadmi nestretáva, ale „viete, akí sú ľudia. Nájdu sa takí aj onakí“.
Mladý chirurg rozhorčene odmietol informácie, že lekári majú neoficiálne taxy za konkrétne zákroky. Je presvedčený, že o každého pacienta je postarané rovnako, bez ohľadu na to, či zaplatí úplatok.
Rôzne pozornosti vo forme fľaše alkoholu alebo bonboniéry za úplatok nepovažuje. „Je to výraz vďaky. Robí sa to všade, aj v západnej Európe a nepovažujú to za úplatok,“ povedal.
Branie úplatkov popierali aj vysokoškolskí učitelia na právnickej fakulte. „Nie som korupčná, v živote som nič nezobrala a za ostatných kolegov nemôžem hovoriť,“ povedala podráždene učiteľka.
„Mám pocit, že na Slovensku sa pestuje národný šport, kde je snaha hovoriť o kolektívnej vine. Mňa ako právnika a človeka to trošku irituje,“ povedal dekan fakulty Mojmír Mamojka. Vedel o tom, že podozrivý je najmä systém prijímacích skúšok na vysoké školy. „Je vypracovaný takým štýlom, že si dovolím tvrdiť, že je absurdné si myslieť, aby do toho niekto mohol zasiahnuť,“ tvrdí Mamojka.
(rp)
