BRATISLAVA - Nízka dôveryhodnosť prezidenta v očiach verejnosti súvisí aj s dlhodobou dehonestáciou prezidentského úradu ešte z čias Vladimíra Mečiara. „Išlo o systematický útok voči exprezidentovi Michalovi Kováčovi, ktorý zanechal stopy na verejnej mienke,“ domnieva sa sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Posudzovanie hlavy štátu však na Slovensku súvisí aj s tým, že ľudia nerozlišujú medzi inštitúciou prezidenta a konkrétnou osobou. „Je to obraz politickej kultúry v krajine, ktorá sa ešte len dotvára do podoby typickej pre západnú Európu,“ dodal Vašečka.
Podľa sociológa rozdielne vníma prezidenta spoločenská elita a obyčajní ľudia - tí chcú, aby bol prezident nadstranícky, mal pochopenie pre ich problémy, navonok reprezentoval krajinu a nevymykal sa z priemeru.
Elita očakáva skôr reprezentanta, ktorý by na medzinárodnej scéne vystupoval dokonca ako hovorca stredoeurópskych požiadaviek. „V tomto zmysle je to skôr objednávka na niekoho, ako bol 12 rokov v susedných Čechách Václav Havel,“ vysvetlil Vašečka.
Schusterov problém je aj v tom, že od začiatku chcel byť vnímaný ako reprezentant obyčajných ľudí. V očiach verejnosti mu škodili viaceré výstupy a nezvládnuté kauzy, ako bol lov anakondy v Brazílii, či vyjadrenia na adresu lekárov a zdravotníctva na Slovensku.
V ďalších prezidentských voľbách v roku 2004 podľa sociológa neuspeje nezávislý kandidát a otáznikom bude, či sa Mečiar rozhodne opäť kandidovať. „V takom prípade by sa zopakovala situácia z roku 1999.“ (sita)
