Vedci z Austrálskeho inštitútu na výskum mora zistili, že rybie matky komunikujú so svojím ešte nenarodeným potomstvom rôznou škálou zvukov. Vo frekvenčných pásmach, ktoré človek nevníma, sa ryby dorozumievajú zvukmi pripomínajúcimi krochkanie, kvičanie a pískanie. Pomocou najcitlivejších mikrofónov sa nahrávala komunikácia 23 druhov rýb obývajúcich koralové útesy. „Zatiaľ nevieme, či si ryby pamätajú celé zvukové spektrum útesu, alebo iba jeho časť,“ povedal biológ Mark Meekan. Vedci sa domnievajú, že zvuky slúžia mladým rybám na orientáciu a pri hľadaní domovského útesu. Práve narodené ryby majú pri útese veľa nepriateľov, preto sa nechávajú unášať na šíre more, až kým trochu nevyrastú. Pri návrate používajú svoje zmyslové orgány a domovský útes spoznajú podľa jeho „reči“. Keďže voda je dobrým vodičom zvukových vĺn, typické zvuky útesu počuť až do vzdialenosti 15 kilometrov. „Pri východe a západe slnka dosiahne chór rybích zvukov crescendo, ktoré znie podobne ako tisíc samostatných hlasov na štadióne,“ popisuje Meekan „reč rýb“. (tasr)