Severokórejský prezident Kim Čong-il na archívnej snímke.
FOTO - ČTK/AP
Náhla a zvlášť nebezpečná kríza na Kórejskom polostrove vstúpila do ďalšej fázy. USA prijali novú politiku voči nevyspytateľnému severokórejskému diktátorovi Kim Čong-ilovi. Nesie názov zadržiavanie na mieru. Ide o komplex politického, ekonomického, ale aj vojenského tlaku a nátlaku, ktorým by Washington donútil Kima zrušiť najnovší program výroby jadrových zbraní.
Projekt nesie síce jasné črty Bushovho Bieleho domu, ale podobne ako v prípade Iraku sa zásadne orientuje aj na medzinárodné spoločenstvo. Či ide o Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), OSN, alebo jednotlivé štáty - Južnú Kóreu, Japonsko, Čínu a Rusko, ktoré majú spolu vyvinúť mohutný tlak proti Pchongjangu.
Južná Kórea a Japonsko už v súlade s novým postupom odpovedali a zastavili vývoz ropy do Severnej Kórey.
Pred niekoľkými dňami Severná Kórea obnovila činnosť jadrového reaktora v Jongbjongu, kam začala privážať palivové články. Z vyhoreného paliva reaktora, ktorý bol na základe medzinárodnej dohody z roku 1994 odstavený, sa dá extrahovať obohatené plutónium. To sa dá použiť na zhotovenie atómovej bomby.
Západné tajné služby odhadujú, že Pchjongjang má už k dispozícii tri jadrové bomby a z plutónia v Jongbjongu môže vyrobiť ďalšie dve. S piatimi bombami by bol zúrivý stalinista Kim Čong-il oveľa väčšou hrozbou nielen pre Južnú Kóreu a celú tamojšiu oblasť, ale aj pre Spojené štáty alebo kohokoľvek iného. Kimova sfanatizovaná armáda je pripravená v hociktorej chvíli pohnúť sa cez demarkačnú líniu na 38. rovnobežke rozdeľujúcej oba kórejské štáty a pohltiť južnú časť rozdelenej krajiny. Súčasťou severokórejského bojového arzenálu sú aj rakety s dlhým doletom, schopné zasiahnuť americké mestá na západnom pobreží. Až pričasto sa vraví o Los Angeles a San Franciscu. Stačilo by iba namontovať na rakety jadrové hlavice a stlačiť gombík.
Kim Čong-il sa snaží zodpovednosť za ťažkú krízu preniesť na Ameriku tvrdiac, že práve Washington porušil dohodu z roku 1994, na základe ktorej dodával Pchjongjangu vykurovací olej za súhlas s odstavením jadrového reaktora. Američania prestali energetické palivo dodávať vo chvíli, keď sa Pchjongjang priznal, že odštartoval alternatívny jadrový program. Pchjongjang ospravedlňuje „odmrazenie“ reaktora v Jongbjongu tvrdením, že potrebuje jadrovú energiu ako rýchlu náhradu za pozastavené dodávky amerického paliva.
„Severná Kórea nepotrebuje jadrovú energiu na mierové účely. Jej nerozvinutá elektrická sieť takú energiu ani neunesie. Máme vážne obavy, že ide len a len o vojenský program,“ komentoval to americký minister obrany Donald Rumsfeld. Pchjongjang len veľmi ťažko obháji odvolanie medzinárodných inšpektorov z Jongbjongu, ktorí mali monitorovať činnosť reaktora. Vyhostenie inšpektorov je jasným signálom, že štát, ktorý podobný krok podniká, chce niečo pred zrakom sveta zakryť. To je aj najnovší prípad v Severnej Kórei.
MICHAL HAVRAN
