Prítomnosť Vianoc v seriáli a vo filme robí s filmovými a televíznymi postavami niečo podobné ako urýchľovač s fyzikálnymi časticami. Častice sa v urýchľovači zbláznia a prejavia vlastnosti, ktoré by ste v normálnom stave u nich nikdy nepozorovali. Ľudia pod tlakom Vianoc začnú akoby intenzívnejšie žiť. Všetko naoko vyzerá ako inokedy – Ally McBealová vzdychá a vystupuje na súde a erotomanská sekretárka Elain klipká očami, personál Pohotovosti ošetruje pacientov, ale blíži sa večer, vo vzduchu visí hrozba nenaplnených očakávaní a citovej katarzie. Periférnym zrakom sledujeme rozsvietené žiarovčičky, Santa Clausov a stromčeky ako znamenia osudu. Aha, už zasa majú Vianoce, konštatuje triezvy hlas detského diváka. Deti to nevidia rady, lebo Vianoce, keď už v živote smú byť len raz za rok, by aspoň mali zostať bombou, a nie mihať sa medzi kulisami každý večer.
Aj Smrtnosná pasca je poprášená rolničkami: diabolský plán sa rozohrá na Štedrý večer. A Smrtnosná zbraň sa Vianocami končí. „Ak si myslíš, partner, že ma necháš samého zjesť toho najsuchšieho moriaka na svete, tak to si na omyle,“ povie Rodge, v papučiach vybehne po bielom snehu a potľapká Mela Gibsona po zasadrovanom ramene, keď už najhorších zloduchov na svete postrieľali. Spolu zmiznú za dverami nádhernej vyzdobenej rodinnej idyly.
V televízii sú permanentné Vianoce. Možno naše televízne spoločnosti nakúpili väčšinu tovaru po sezóne a to, čo nás malo omráčiť naraz, sme dostávali po troške stále. Je to jedno, raz budú aj tak Vianoce v každom filme – keď každá pesnička bude soundtrack k reklame, reklama bude nosičom pesničky, film nosičom reklamy a pesnička nosičom filmu a už to nikto nebude rozlišovať. Vianoce každú chvíľu budú aj nebudú. Deti to tušia a sú už trošku znepokojené. MARTA FRIŠOVÁ
Vianočná omša na Nový rok
BRATISLAVA – Novoročným koncertom speváckeho zboru Cantus pod vedením dirigentky Blanky Juhaňákovej v kostole Sv. Vincenta de Paulu bude v podvečer 5. januára 2003 Vianočná omša súčasného českého autora Edvarda Schiffauera. Predvedie ich miešaný zbor spolu so sólistami Henrietou Lednárovou a Štefanom Hrabovcom a na klavíri ich bude sprevádzať Juraj Jartim.
Shiffauer je skladateľom, ktorý bol za svoju tvorbu počas minulého režimu odsúdený. Na jar 1972 dostal deväť mesiacov nepodmienečne za napísanie hudby k muzikálu Syn pluku. Hru na motívy rovnomennej knižky pre deti Valentina Katajeva patriacej k povinnej literatúre uvádzalo ostravské divadlo Waterloo na jar 1969. Hneď na to ho vylúčili z Akadémie múzických umení (AMU), a to dva dni pred ukončením štúdia. Po výkone trestu sa šesť rokov živil ako podlahár. Jeho hudobné vzdelanie AMU uznala až po novembri 1989.
Schiffauerova Vianočná omša je jedna z troch omší, ktoré má spevácky zbor v repertoári. Bude tvoriť aj súčasť profilového CD tohto hudobného zoskupenia. (tasr)
