Za hviezdu štvrtkového zápasu St. Louis – Colorado spolu s naším Pavlom Demitrom a Kanaďanom Scottom Mellanbym vyhlásili útočníka Colorada Milana Hejduka. Rodák z Ústí nad Labem dal úvodný gól zápasu a v poslednej minúte prihrával Tanguayovi, ktorý upravil konečný stav 3:2. Hejduk je aj v tejto sezóne s Joom Sakicom a Petrom Forsbergom motorom útočnej hry lavín z Denveru, s ktorými na konci sezóny 2000/2001 dvíhal nad hlavu vysnívaný Stanley Cup.
Do Nagana na poslednú chvíľu
Športová kariéra pravého krídelníka z extraligových Pardubíc sa prudko zmenila vo februári 1998, keď si ho k hviezdam z NHL vybral tréner Ivan Hlinka do zostavy reprezentácie Česka na zimnú olympiádu v Nagane. Hejduk si zahral v tíme so svojím vzorom z detských rokov Vladimírom Ružičkom a po strhujúcich výkonoch celého kolektívu priviezol domov olympijské zlato. Pritom vtedy sa do nominácie dostal na poslednú chvíľu, cestoval v pozícii trinásteho útočníka. „Už som sa pripravoval, že si olympiádu pozriem doma pri televízore a zrazu prišla takáto šanca. Bola to skvelá skúsenosť, nezabudnuteľný zážitok,“ spomínal výborný korčuliar so šikovnými rukami a presnou muškou, ktorého na zimný štadión od piatich rokov vodil otec – bývalý hokejista. Hejdukove výkony v Nagane neušli pozornosti skautom z Colorada, klub ho draftoval ešte v roku 1994, keď sídlil v Quebecu. Olympiáda bola kľúčom do NHL, s Coloradom podpísal český útočník dvojročnú zmluvu. Po vydarenom kempe hneď zostal v prvom mužstve Colorada. Za pochodu sa zdokonaľoval v angličtine.
Sakicovo pravé krídlo
Hejduk vhupol do NHL rovnými nohami a udržal sa v nej. V prvej sezóne odohral v základnej časti všetkých 82 zápasov, nazbieral 48 bodov, dal 14 gólov. Dostal sa do All Star tímu nováčikov súťaže. V ďalších ročníkoch sa ešte zlepšoval, našiel si pevné miesto v zostave vedľa kapitána Sakica a Tanguaya. V zime 2000/2001 ich formácia nasúkala najviac gólov v celej NHL – v Denveri mohli oslavovať víťazov Stanley Cupu a legendárny obranca Ray Bourque sa konečne mohol pobrať do hokejového dôchodku. Hejduk spolu s obrancom Martinom Škoulom priviezol po sezóne slávnu trofej do Česka a podľa pravidiel si ho 24 hodín mohol nechať doma. „Triumf v Stanley Cupe sa ťažko porovnáva s olympijským zlatom. Turnaj ZOH trvá dva týždne, Stanleyho pohár treba vydrieť za vyše osem mesiacov,“ obzrel sa za vrcholmi svojej kariéry.
V najúspešnejšom roku v NHL však okúsil aj problémy, keď ho v čase play off nadránom v Denveri zastavila policajná hliadka a okrem rýchlej jazdy mu zistila aj požitie alkoholu. Na tie nepríjemnosti so súdom Milan nerád spomína.
Zranenia po strelách spoluhráčov
Oveľa menej šťastia ako v NHL či na olympijskom ľade mal Hejduk na majstrovstvách sveta. Do národného tímu ČR sa dostal len raz, v roku 1998. Na šampionáte vo Švajčiarsku si však zahral iba 23 minút. Na začiatku druhej tretiny úvodného zápasu s Japonskom Martin Procházka nechtiac trafil svojho spoluhráča pukom do tváre, zlomil mu čeľusť a pre Hejduka sa MS skončili v nemocnici v Bazileji.
Podobné zranenie postihlo hráča Colorada s číslom 23 v tomto ročníku NHL, ho v novembrovom zápase na domácom štadióne prudkou ranou trafil do ucha spoluhráč Sakic. Ranu mu lekári zošili šiestimi stehmi, centrum rovnováhy, našťastie, zostalo nepoškodené.
Prísnejšie posudzovanie pravidiel v NHL v tejto sezóne vyhovuje technickým typom hráčov, ako je aj Hejduk, jednako český hráč sa netají, že na širších európskych klziskách má z hokeja väčšiu zábavu než na úzkych plochách v zámorí.
Colorado patrí aj v tejto sezóne medzi vážnych uchádzačov a hoci zatiaľ nehrá excelentne, po nedávnej výmene trénerov s novým koučom Tonym Granatom jeho čas určite ešte príde. A ak Hejduk neprinesie domov Stanley Cup, určite nepríde s prázdnymi rukami. Je o ňom známe, že zbiera nezvyčajné suveníry. Vlani si do svojej zbierky kúpil hokejovú bránku.
FOTO – ARCHÍV
