
Mladé Slovenky, ktoré rok bývali s údajným teroristom Rabahom Kadrim a konvertovali na islam, chodia po meste zahalené a na otázky novinárov neodpovedajú. FOTO SME – MONIKA ŽEMLOVÁ
BRATISLAVA – Slovenská polícia spolu s tajnou službou pomohla pred pár mesiacmi odhaliť teroristu Rabaha Kadriho. Býval tu asi rok, spolu s dvoma Slovenkami – sestrami, ktoré konvertovali na islam.
Moslimom žijúcim na Slovensku takáto publicita veľmi nepomáha. „Nie sme všetci teroristi,“ hovorí správca Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna. Podľa neho hádžu ľudia všetkých moslimov do jedného vreca. Slovenská spoločnosť je podľa neho konzervatívna a „nepružnosť“ cíti aj zo strany niektorých štátnych orgánov: „Ako keby sa nás báli, alebo nás nepoznali, alebo si nás nevážili.“

Mohamad Safwan Hasna: „Prevažná časť uznávaných islamských učencov útoky na New York odsúdila.“ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Pohľad Európskych krajín na moslimov je vraj iný: „Napríklad v Rakúsku je islam oficiálne náboženstvo a dotuje ich aj štát.“ Rakúsko je jednou z piatich krajín Európskej únie, ktorá uznáva islam.
Šéfa nemajú, najvplyvnejšieho moslima Hasna nevie menovať. Oficiálni predstavitelia sú na Slovensku dvaja. Milionára a zároveň sympatizanta, ktorý by ich podporoval, nemajú.
Po 11. septembri je to horšie
Pohľad na moslimov sa zhoršil hlavne po jedenástom septembri. „Prevažná časť uznávaných islamských učencov útoky na New York odsúdila. Zabíjať nevinných ľudí a civilistov je v ostrom rozpore s každým náboženstvom.“
Hasna hovorí, že aj v zničenom World Trade Centre boli moslimovia: „Zahynulo ich asi tristo. V jednej z dvoch veží bola moslimská modlitebňa, o tom sa nikde nepísalo.“ V USA žije asi sedem miliónov moslimov.
U nás sa vyznávači islamu stretli aj s nadávkami, urážkami. Myslia si, že médiá o nich po útokoch al-Káidy neinformujú férovo. „Keď sa hovorí o teroristoch, tak sa hovorí o moslimoch, nie o jednotlivcoch.“
Za neveľmi šťastné považuje napríklad aj to, keď minister vnútra (Ivan Šimko, pozn. red.) povedal, že polícia monitoruje isté etnikum.
Chýba im kultúrne centrum
Hasna prišiel na Slovensko v roku 1991 v rámci kultúrnej výmeny medzi Sýriou a Československom. Veľmi sa mu sem nechcelo, začal študovať medicínu, ale neskončil: „Nesedelo mi to.“ Živí sa tlmočníctvom a spravuje nadáciu, ktorá sa snaží rozvíjať vzťahy medzi Slovenskom a islamskými krajinami a stará sa o záujmy moslimov. Peniaze poskytuje utečencom v núdzi.
„Máme však problémy, lebo chceme postaviť kultúrne centrum, a pán Ďurkovský (bývalý starosta Starého mesta, terajší primátor Bratislavy) neopodstatnene niekoľkokrát zamietol žiadosti o stavebné povolenie,“ hovorí Hasna.
Počet moslimov na Slovensku odhaduje zhruba na päťtisíc. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k islamu prihlásilo 1212 ľudí: „Ja rátam aj utečencov, ktorých je v tábore asi tisíc, ale možno sa niektorí necítia byť až tak viazaní k náboženstvu.“
Mnohoženstvo
Hasnova manželka je Slovenka, na islam konvertovala v osemnástich rokoch, skôr ako sa spoznali. Práve je na materskej dovolenke.
O polygamii Hasna hovorí, že je prísne kontrolovaná. Viacnásobné ženenie len tak z rozmaru odsudzuje. Islam ho povoľuje napríklad vtedy, keď je žena neplodná. Ak niekto chce mať viac žien, musí sa o ne rovnako starať: „Je to finančne nákladné a psychicky veľmi náročné,“ hovorí.
Mnohoženstvo je podľa neho povolené aj počas vojen, keď muži zomierajú a je ich málo. Na otázku, či si vie predstaviť, že by naraz rovnako miloval rovnako tri ženy, povie: „Nenachádzal som sa v takej situácii. Spravodlivý môžem byť ku všetkým rovnako, ale nedá sa ich rovnako milovať.“
Hasna bol aj voliť. Hlas dal SDKÚ: „Z môjho pohľadu je najprijateľnejšia zo všetkých strán a je zárukou, že sa dostaneme do Európskej únie, čo je pre nás životne dôležité.“
MONIKA ŽEMLOVÁ