Jadrový reaktor v severokórejskom Jongbjongu vybudovali ešte Sovieti. Najnovšie sa stal predmetom obáv z prepuknutia novej jadrovej krízy. FOTO - ČTK/AP
K Iraku sa na sklonku roka s plnou vážnosťou pripája problém s názvom Severná Kórea. Paranoidný pchjongjanský diktátor Kim Džong-il vydal príkaz na obnovenie činnosti jadrového reaktora, ktorý bol podľa dohody s Amerikou od roku 1994 výmenou za dodávky vykurovacieho paliva v „zmrazenom stave“. Kim to urobil preto, lebo USA vraj porušili dohody, keď vykurovací olej prestali dodávať. A keďže krajina energiu potrebuje, musí ju hľadať v jadrových zdrojoch. Diktátor však svet pletie: ak niekto dohodu porušil, tak to bol práve on, pretože napriek jasnej zmluve, v ktorej sa zaviazal, že nebude pokračovať vo výrobe atómovej zbrane, odštartoval alternatívny jadrový program. O jeho existencii sa svet dozvedel iba náhodou pred niekoľkými mesiacmi.
Keďže z vyhoreného paliva reaktora možno extrahovať obohatené plutónium, ktoré zasa možno následne použiť na zhotovenie jadrovej bomby, sú namieste obavy, že diktátor sa chystá atómové monštrum naozaj vyrobiť. Amerika ústami ministra obrany Donalda Rumsfelda okamžite na správu reagovala: „Nemám žiaden dôvod veriť, že sa Severná Kórea cíti byť povzbudená vo svojich krokoch sústredením svetovej pozornosti na Irak. Ak áno, tak potom sa mýli. Sme schopní podniknúť to, čo je potrebné.“
Inými slovami: minister obrany zdôrazňuje, že napriek približovaniu sa vojny s Irakom, sú USA schopné simultánne podniknúť potrebnú vojenskú akciu aj proti Pchjongjangu.
„Použitím sily, napríklad preventívnym bombardovaním jadrového reaktora v Jongbjone, by Amerika mohla riskovať nevídaný vojenský konflikt,“ napísal v úvodníku denník The New York Times. Málo výrazná armáda Južnej Kórey potrebuje neustálu pomoc od tridsaťosemtisícového zboru americkej U. S. Army. Na druhej strane demarkačnej línie však stojí po zuby vyzbrojená armáda Kim Džong-ila v počte jedného milióna mužov.
Amerika má teda naraz nie síce nový, ale mimoriadne veľký problém. Americký komentátor William Safire nepriamo viní z existencie stalinistického režimu v Pchjongjangu Peking. „Severná Kórea je dieťaťom Číny. Peking sa teraz nemôže správať irelevantne.“
Ak sa kríza bude ďalej stupňovať, zrejme vo veľmi krátkom čase sa môžeme stať svedkami konečnej a zásadnej čínskej angažovanosti v privedení severokórejského diktátora k rozumu.
„Bushova vláda vychádzala v poslednom roku Číne v ústrety. Takmer zabudla na brutálny zásah na Námestí nebeského pokoja, tolerovala čínsku špionáž, ignorovala rast čínskej vojenskej sily, uľahčovala Číne vstup na svetový trh, zvýšila čínsky export do USA. Ale to všetko bolo iba jednostrannou záležitosťou. Teraz bude na novom čínskom vodcovi, aby zodpovedne splnil prvý globálny test,“ napísal William Safire v New York Times.
MICHAL HAVRAN
