Jedna z milióna irackých kresťaniek oslavuje Vianoce v Bagdade. Podľa Saddáma tohtoročné Vianoce ovládli sily zla a temna, ktoré šíria chaos a vyvolávajú destabilizáciu a napätie.“ FOTO - ČTK/AP
programu. Včera vypočuli napríklad dekana bagdadskej chemickej fakulty.
Vedci by mohli poskytnúť kľúčové informácie o stave vývoja konvenčných, ale hlavne nekonvenčných, teda biologických či chemických zbraní. Mnohí z nich však majú strach o seba aj svoju rodinu. To by mohlo znižovať kvalitu a relevanciu informácií, ktoré inšpektorom poskytnú. OSN preto navrhuje, aby ich vypočúvali mimo Iraku a aby im povolili zobrať svoju rodinu so sebou. Do úvahy prichádza vypočúvanie vedcov v Turecku, Jordánsku alebo na Cypre.
Ich ochotu spolupracovať výrazne nahlodáva aj postoj USA, ktoré tvrdia, že nevidia dôvod na to, aby im v prípade potreby poskytli politický azyl. Jediné, čo im budú garantovať, je pobyt v inej, treťej krajine, čo však často znamená život v utečeneckom tábore.
Izrael: Iracké zbrane sú v Sýrii
Zbrojní inšpektori v Iraku zatiaľ nič mimoriadne nenašli. Podľa tvrdení izraelského premiéra Ariela Šarona je to aj preto, že Irak previezol najcitlivejšie zbrane a technológie do Sýrie.
Sýria takéto tvrdenia odmieta a upozorňuje, že za Šaronovými výrokmi stojí snaha Izraela odvrátiť pozornosť od svojho zbrojného programu. Podľa izraelského denníka Haarec mala dodávka irackých zbraní do Sýrie obsahovať aj zásielku rakiet pre libanonské hnutie Hizballáh, ktoré pravidelne ostreľuje severnú hranicu izraelského štátu. Podľa blízkovýchodných analytikov Šaronove tvrdenia dostali Sýriu do veľmi nevýhodnej pozície. Sýria totiž poskytuje Američanom spravodajské informácie o teroristickej sieti al-Káida a takéto podozrenia by mohli jej kredit narušiť.
Robertson: NATO má morálnu povinnosť podporiť Washington
Okrem inšpekčnej činnosti vrcholia aj diplomatické aktivity Američanov na získanie podpory na útok v Iraku. Generálny tajomník NATO George Robertson včera pre BBC povedal, že NATO má morálnu povinnosť podporiť Washington, ak pôjde do vojny s Irakom. Podľa Robertsona ešte neexistuje model kooperácie USA s NATO, faktom však je, že Američania budú potrebovať minimálne vzdušný priestor a vojenské základne svojich spojencov.
Zatiaľ odmietavé stanovisko k možnosti jednostranného amerického útoku na Irak zastáva Moskva. Jej predstavitelia tvrdia, že zatiaľ nikto nepredložil dôkazy o tom, že Irak predstavuje teroristickú hrozbu. Námestník šéfa diplomacie Jurij Fedotov povedal, že útok v Iraku by odvrátil pozornosť od Afganistanu a umožnil al-Káide, aby sa posilnila.
Irak pripravuje svojich občanov na vojnu
V samotnom Iraku sa počet tých, ktorí veria, že vojna napokon nebude, začína znižovať astronomickou rýchlosťou.
Iracký vodca Saddám Husajn síce v prejave na Vianoce povedal, že celý svet uvidí, aké klamstvá o Iraku rozširovala Amerika, a teda že nie je žiadny dôvod na vojnu, na druhej strane však jeho vláda obyvateľstvo na ňu chystá. Povzbudzuje ho vyhláseniami o pripravenosti armády na obranu krajiny, čo malo potvrdiť aj pondelkové zostrelenie amerického špionážneho lietadla Predator v irackej bezletovej zóne.
Bagdad zvyšuje aj prídely potravín, aby zabezpečil dostatočné zásobenie Iračanov počas vojny. Sústreďuje sa hlavne na oblasť Bagdadu.
Plány na riešenie humanitárnej krízy má pripravené aj OSN. Predpokladá kolaps programu Ropa za potraviny a odhaduje, že pomoc bude potrebovať do 9,5 milióna obyvateľov 22 miliónového Iraku. Z 900-tisíc ľudí by sa mohli stať utečenci.
