FOTO - Archív
S ich hrdinami sa v duchu „kamarátia“ už generácie detí. Vianoce sú časom, keď sa k nim vracajú aj dospelí.Význam rozprávkových príbehov je neoceniteľný. Opierajú sa o ľudovú slovesnosť a v každej z nich, bez ohľadu na to, z ktorého kúta sveta pochádza, je zakódovaná povaha a história národa, fantázia ľudu, jeho spôsob života a myslenia.
Poslíček nádeje
Rozprávky hovoria jasnou rečou, ktorej deti rozumejú a dospelým je blízka. Sú večné aj vďaka tomu, že dobro víťazí nad zlom. Prinášajú nám posolstvá s nadčasovou hodnotou. Prebásnené rozprávky Milana Rúfusa dosahujú filozofické výšiny. Sám povedal, že k rozprávke sa najprv dlhý čas nesmelo približoval, neskôr s ňou viedol dlhý rozhovor, v ťažkej životnej situácii mu bola „múdrym a trpezlivým partnerom, spovedníkom a poslíčkom nádeje“.
Neopakovateľnou rozprávkarkou bola Božena Němcová, ktorá pri svojich pobytoch na Slovensku zbierala aj slovenské rozprávky, hľadala ich v knižných prameňoch, vytvorila z nich svojím neopakovateľným literárnym jazykom umelecké skvosty a predstavila ich českým čitateľom. Spomedzi mnohých rozprávkových mágov spomeňme ešte Hansa Christiana Andersena, ktorého príbehy majú osobitú príchuť severského smútku a svojím humánnym posolstvom očarúvajú ktoréhokoľvek človeka na zemeguli.
Príbehy, ktoré majú úspech
Klasické rozprávky mali už stovky literárnych i televíznych podôb, často po nich siahajú aj divadelní autori alebo hudobní skladatelia. V rozprávkovom svete existujú témy, ktoré sú neustále predmetom záujmu a umeleckého skúmania. Mnohé príbehy boli adaptované už nespočetnekrát, ale umelci si stále vedia nájsť niečo, čo ich dielu dodá punc neopakovateľnosti. Pretransformovanie rozprávky z literárnej podoby do iného umeleckého tvaru, prípadne nejaký novátorský „remake“ už sfilmovaného príbehu však prináša aj rôzne úskalia. Len nedávno najvernejší Tolkienovi čitatelia s obavami očakávali, ako sa s Pánom prsteňov vysporiada hollywoodsky režisér Peter Jackson. Ľahko sa môže stať, že sa ľudia s prípadnými zmenami alebo s „nekonvenčným“ podaním rozprávky nestotožnia, a to ju odsúdi na neúspech. Našťastie, existuje mnoho príkladov, najmä medzi filmovými rozprávkami, ktoré dokazujú, že ak vďačný námet spracujú schopní tvorcovia, dlhodobý úspech je zaručený.
V rozprávke ako doma
Každý rok o takomto čase listujeme v televíznych programoch a čakáme, či Tri oriešky pre Popolušku, Pyšná princezná, Soľ nad zlato alebo nádherná rozprávková ilúzia režiséra Juraja Jakubiska Perinbaba na našich televíznych obrazovkách počas vianočných sviatkov nebudú chýbať. Prečo? Ilúzie a kúzla rozprávkového sveta jednoducho potrebujeme. Preto sa k nemu neustále obraciame, láka nás svojimi jednoduchými, ale pôvabnými a čarovnými príbehmi a postavami, s ktorými by sme sa niekedy celkom radi stotožnili. Aj keď náš detský svet možno nevyzeral tak, ako svet Márie Ďuríčkovej, ktorá v predslove ku svojej knižke rozprávok Biela kňažná píše: „Keď sa tak pozerám dozadu, zdá sa mi svet môjho detstva malý, jednoduchý a celkom zrozumiteľný, skoro ako svet ľudových rozprávok… preto sa v rozprávke cítim ako doma.“
Autor: Zuzana Zajacová
