Sobotou a Strážami, kde dnes stojí Vagónka. Balaton bol prvým klziskom pre strelca víťazného gólu vo finále hokejových majstrovstiev sveta 2002 a najlepšieho športovca Slovenska.
„Peter mal štyri roky, keď som ho vodil so sebou na jazierko, kde sme my, väčší chlapci zvádzali tuhé zápasy,“ spomínal na včerajšej slávnosti Športovec roka v Bratislave o osem rokov starší brat Juraj Bondra. „Na baganče som mu kľúčikom pripol korčule a kým sme my strieľali góly, Peťo sa na kraji ľadovej plochy do omrzenia bavkal s pukom.“
Najmladší z bratov Bondrovcov sa cez prípravku a žiacke tímy dostal do dorastu Popradu. Juraj v tom čase už mal pevné miesto v obrane prvoligových VSŽ Košice. „Peter mal asi pätnásť rokov, keď ho do výšky prerástli spoluhráči a aj výkonnostne sa dostal do útlmu. Chcel skončiť s hokejom. Prehovoril som ho, že jeho čas ešte príde. Našťastie - dal na moje slová. Keď ho tréner Július Šupler ako juniora vytiahol do prvého mužstva Popradu, jeho kariéra išla prudko nahor,“ pyšne vravel Juraj Bondra, ktorý má dnes obchod s hokejovým výstrojom a predáva aj Petrove hokejky sherwoodky.
Finále majstrovstiev sveta vo Švédsku videl starší brat na vlastné oči, Peter ho pozval ako jedného z rodinných príslušníkov. Aj Juraj počul v sobotu 11. mája po zápase s Ruskom na námestí v Göteborgu Petrovu vetu: „Ak získate Stanley Cup, teší sa z neho jedno mesto. Ak sa však stanete majstrom sveta, oslavuje s vami celý národ.“ Po návrate hokejistov domov slávilo titul celé Slovensko.
Peter Bondra hral v 34 rokoch prvý raz na svetovom šampionáte a hneď s tímom vybojoval zlato. Ako prvý hokejista vyhral anketu Športovec roka na Slovensku. „Ďakujem za to spoluhráčom. Bez ich prihrávok by sa mi to nepodarilo,“ pripomenul P. Bondra.
ONDREJ GAJDOŠ
