BRATISLAVA – Prípravy na transformáciu Železníc SR (ŽSR), ktorá sa má spustiť v júli tohto roku, vrcholia. Transformácia má podnik zbaviť 12- až 16-tisíc nadbytočných zamestnancov, výrazne znížiť jeho zadlženosť a zvrátiť hospodárenie. Podnik od roku 1994 neustále produkuje stratu. Za minulý rok ju manažment odhaduje na 4 miliardy korún a v tomto roku by ju chcel stlačiť na 3,8 miliardy. Aktuálna výška dlhov predstavuje asi 25 miliárd korún.
Podnik to núti šetriť všade, kde sa dá. „Robíme reštrikcie vo všetkých položkách, tie podstatné sú však už vyčerpané,“ skonštatoval námestník pre ekonomiku Dušan Zelinka. Zároveň uviedol príklad, podľa ktorého by zníženie nákladov na osobnú prepravu o 2,5 miliardy korún znamenalo zastavenie prevádzky 58 percent tratí, po ktorých sa v súčasnosti osoby prepravujú. Celé náklady by tak musela znášať preprava tovaru. Spôsobujú to vysoké fixné náklady, ktoré sú rovnaké, či železnice prevezú na trati jedného cestujúceho, alebo jednu tonu nákladu.
Najväčšou nákladovou položkou železníc sú mzdy, ktoré dosahujú až 34 percent celkových nákladov. Príčinou je vysoká prezamestnanosť, podnik má preto už v tomto roku opustiť 4135 pracovníkov. Ako však vyhlásil riaditeľ železníc Andrej Egyed, „postarané je o tých, čo zostanú, i o tých, čo odídu“. Narážal pritom na pomerne vysoké odstupné.
Zamestnanci, ktorí rozviažu pracovný pomer dohodou pre svoju nadbytočnosť, získajú odstupné vo výške troj- až päťnásobku svojho priemerného mesačného zárobku. Zamestnanci v produktívnom veku, ktorí nespĺňajú podmienky nároku na starobný dôchodok, môžu pri odchode zo ŽSR dostať jeden- až štrnásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v ŽSR. Kompenzácia pritom môže dosiahnuť až 350-tisíc korún.
Vyplácanie odstupného chce podnik financovať aj úverom 100 miliónov korún, na ktorý požaduje štátnu záruku od vlády. O poskytnutí úveru prebiehajú rokovania s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.
V rámci finančnej stabilizácie sa železniciam podarilo pozitívne zmeniť pomer dlhodobých a krátkodobých úverov. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi predstavovali dlhodobé zdroje 20 percent a krátkodobé 80 percent, ku koncu minulého roku bolo už 95 percent dlhodobých. Vytvára to dobré predpoklady na finančnú stabilizáciu. Za úspech možno pokladať aj úhradu straty za výkony, ktoré železnice realizovali pre štát. Ten sa nakoniec po dlhých rokovaniach o ich výške zaviazal straty za roky 1998 a 1999 uhradiť.
Transformácia si vyžiada aj schválenie troch nových zákonov, ktoré upravia ďalšie fungovanie železníc. Medzirezortné pripomienkovanie noriem sa skončilo minulý týždeň a do konca marca by už mali byť v parlamente.
Na financovanie transformácie očakávajú železnice v tomto roku 60 miliónov eur na modernizáciu tratí od Európskej investičnej banky. Za symbolickú sumu manažment považuje 335 miliónov korún zo štátneho rozpočtu. V rámci projektu ISPA bude môcť podnik použiť 1,6 miliardy korún na rozvoj infraštruktúry.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
