o štatistického úradu sa vzájomná bilancia skončila prebytkom 11,34 miliardy korún v prospech ČR. Metodiky vykazovania štatistických údajov sú pritom v oboch krajinách kompatibilné.
Hlavným dôvodom dlhodobého rozdielu vykazovaných údajov o vývoji zahraničného obchodu je sledovanie dovozov podľa krajiny pôvodu tovaru a vývozov podľa krajiny určenia tovaru. Jedným z najvýraznejších „skresľujúcich“ faktorov sú nepriame reexporty, teda obchodné operácie, ktoré sú v štatistike vývoznej krajiny vykázané ako export, no v dovoznej krajine sú vykázané ako import z tretích krajín. „V tejto kategórii je zrejmá asymetria medzi objemami českých a slovenských nepriamych reexportov. České reexporty sa pritom dajú zistiť len zo slovenských štatistík a naopak - slovenské reexporty ukáže len štatistika ČR,“ povedala denníku SME Eva Mlvíková zo Stáleho sekretariátu Rady colnej únie.
Do štatistiky dovozov sa podľa nej navyše nezahŕňajú ani tie importy, ktoré neboli prepustené do voľného obehu v dovoznej krajine, ale do iného colného režimu. „Ďalší faktor je časový - tovar je v krajine vývozu prepustený do režimu vývozu v určitom mesiaci, resp. roku, no v krajine dovozu je prepustený do voľného obehu alebo do iného režimu až v nasledujúcom období,“ zdôraznila Mlvíková. Štatistika vzájomnej obchodnej bilancie je ďalej skresľovaná objemom dovozu a vývozu slovenského tovaru do ČR cez tretie krajiny spolu so zmenami výmenných kurzov.
Posledné porovnávanie vzájomného obchodu SR sČR a opačne bolo robené za rok 1999. Pri zohľadnení príčin, ktoré sa dajú vyčísliť a majú vplyv na vykazované výsledky colnej štatistiky, je rozdiel vývozu zo Slovenska do ČR a dovozom ČR zo SR 3,8 percenta a rozdiel pri porovnávaní vývozu ČR do SR s dovozom SR z ČR 2,5 percenta. „Rozdiely vo vzájomnom obchode ČR a SR sa teda pohybujú hlboko pod 10-percentnou hranicou, ktorá je akceptovateľná podľa pravidiel EÚ, a v týchto prípadoch ani Eurostat, štatistický úrad krajín EÚ, nevyžaduje, aby sa vykázané rozdiely ďalej analyzovali,“ dodala Mlvíková.
MICHAL NALEVANKO
