TOPOĽČANY – Takmer 30 rokov pôsobil Štefan Uhlár na čele topoľčianskej mužskej hádzanej. Rodák zo Žakoviec, dedinky medzi Popradom a Kežmarkom, sa v Topoľčanoch usadil v roku 1965. O šesť rokov neskôr ako zamestnanec tamojšieho Agrostavu súhlasil, že sa ujme topoľčianskej hádzanej. Vydržal pri nej do tejto sezóny, s výnimkou rokov 1989-91. V tomto ročníku ho vystriedal Zoltán Bergendi, dlhoročný výborný slovenský reprezentant.
Za 29 rokov vo funkcii zažil Uhlár dobré i zlé časy. „Začal som sa hádzanou zaoberať v marci 1971. Mužstvo sa rýchlo dostalo do druhej ligy, no vtedajšia najvyššia československá súťaž nám dlho unikala. Viac ráz sme skončili na druhom mieste, tesne za víťazom,“ zaspomínal si topoľčiansky funkcionár. „Sprvoti sme nemali ani kde hrať, až v roku 1974 sme v starej sokolovni položili na škváru asfalt a vybudovali železné konštrukcie pre tribúny. Kapacita sa tak zvýšila na 800 divákov.“
Tá čoskoro nestačila. Aj druholigové zápasy pritiahli v meste viac ako tisícku fanúšikov. Na konci sedemdesiatych rokov sa Topoľčianci konečne predrali medzi elitu. „Boli sme vtedy špičkovým športom. Podarilo sa nám aj presvedčiť kompetentných, že potrebujeme vybudovať športovú halu. Všetko sa robilo na poslednú chvíľu, ale stihli sme to.“
Dvakrát z prvej ligy Topoľčany vypadli, aby sa do nej vždy vrátili. Po osamostatnení začal klub naberať na sile. V sezóne 1993/94 pod vedením trénera Dušana Porubského dokázal získať Slovenský pohár a v dobre obsadenom City Cupe sa predral až do štvrťfinále, kde vypadol so špičkovým španielskym tímom Granollers.
V rokoch 1995/96 získalo mesto dva tituly majstra Slovenska. „Boli to naše najkrajšie roky. O to radostnejšie, že sa o úspech zaslúžili najmä naši odchovanci.“ Po treťom mieste v nasledujúcej sezóne skompletizoval klub, ktorého dres v tom čase obliekali takí hráči ako Bergendi, Galkauskas, Žgančík, Trandžík či Tyškovský, majstrovský hetrik. „S takým hviezdnym tímom to bolo vlastne povinnosťou, ale titul sa nerodil ľahko. Vydreli sme ho až v piatom finálovom súboji s Košicami. Verili sme si aj v pohári EHF, no po hladkých postupoch cez prvé dve kolá nás v treťom zastavil Split. Škoda, mali sme na viac.“
V sezóne 2000/01 Topoľčany okúsili chuť premiérového ročníka HIL, vlani však z nej vypadli, keď v baráži nestačili na Prešov. „Nedokázali sme nahradiť odchody skúsených hráčov, ako boli bratia Mažárovci, Vlnka či Králik. A navyše nám chýbali peniaze. Neľutujem však, že som sa na túto prácu dal. Veď tri tituly majstra Slovenska sú pre také malé vidiecke mesto, akým sme, určite výnimočnou vecou. Dúfam, že nový prezident Zoltán Bergendi, ktorý nastúpil do funkcie len o niečo starší, ako som bol ja, v nej vydrží čo najdlhšie a vytiahne Topoľčany opäť medzi najlepšie slovenské tímy. Páčivá hádzaná a srdce, ktoré chlapci v súčasnej prvej lige do hry dávajú, sú nádejným znamením. Diváci to cítia a zo zápasu na zápas ich počet rastie. Na postup však potrebujeme viac peňazí, ako máme v tejto chvíli.“
GEJZA SITKEY