FOTO – TASR/AP
Nie je to náhoda, pretože iba 168 centimetrov vysoký rodák z Garca de Sao Paulo začínal s aktívnou kariérou ako sedemnásťročný v klube Uniao Sao Joao na poste útočníka! A nič sa na tom nezmenilo ani počas trojročného pôsobenia v tíme Palmeiras, za ktorý odohral 67 zápasov a strelil šesť gólov.
Do Realu za šesť miliónov mariek
Napriek tomu prívlastok najlepší ľavý ofenzívny obranca sveta Robertovi Carlosovi právom patrí. Európa ho zaregistrovala v roku 1995, keď prestúpil do milánskeho Interu. V drese modro-čiernych hral len jednu sezónu. Nezhody s vtedajším anglickým trénerom Royom Hodgsonom urýchlili jeho odchod do Realu Madrid. Na štadión Santiaga Bernabeua sa sťahoval za šesť miliónov mariek. Na súčasnosť ozaj smiešna suma. V kráľovskom veľkoklube sa udomácnil rýchlo a veľmi dobre. Real získal v tom istom ročníku majstrovský titul a v nasledujúcom vyhral aj Ligu majstrov.
Iba sedemdesiatkilový Juhoameričan sa španielskym milovníkom estetického futbalu ihneď zapáčil. Predovšetkým jeho šprinty popri čiare či tvrdé strely. Roberto Carlos má na to dispozície. Stometrovú trať zabehne za 10,6 sekundy a zo silnejšej ľavej nohy s obvodom stehna 60 centimetrov dokáže vyslať loptu letiacu rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu!
Denne trénuje dve hodiny
„Hovoria o mne, že som v mladosti behával denne 25 kilometrov. Nie je to pravda. Nepotrebujem také kvantum. Nebolo by to ani osožné. V Reale trénujem každý deň dve hodiny. To mi úplne stačí.“ Má obdivuhodný fyzický fond. Vlani nechýbal ani na jedinom zápase svojho klubu! Jeho centre zľava sú pre obranu súpera rovnako nebezpečné ako Beckhamove či Figove z opačnej strany ihriska. Osobitnou kapitolou sú priame kopy. Divákom je až ľúto protihráčov, ktorí sa musia postaviť do múra, aby svojimi telami zastavili torpédo dvojnásobného majstra sveta (1994 v USA, 2002 v Japonsku a Kórejskej republike).
Roberto Carlos už dal nejeden gól, ale za najkrajší považuje zásah z priateľského zápasu v lyonskej príprave na svetový šampionát ‘98 vo Francúzsku. Z dvadsiatich piatich metrov vyslal bombu, ktorá obletela francúzsky múr, a v tej chvíli sa zdalo, že poletí ďaleko vedľa Barthezovej bránky. Lenže v polovici letu nečakane zmenila svoju dráhu a skončila v sieti. Gól, ktorý okamžite obletel planétu a niektoré televízie sa v ňom vyžívali i pár dní nato.
V brazílskej reprezentácii debutoval pred desiatimi rokmi proti USA. Odvtedy je jej stabilným členom a absolvoval v nej 92 stretnutí. Zatiaľ čo pod vedením trénera Luxemburga na MS vo Francúzsku hral na svojom typickom poste, Luiz Felipe Scolari ho na tohtoročnom ázijskom turnaji vytiahol na ľavý kraj zálohy. Prospelo to jeho ofenzívnym výpadom i celému mužstvu, ktoré sa tešilo z titulu.
Najlepšie krídlo? Figo
Ak niekto neustále zdôrazňuje jeho slabiny v obrannej činnosti, mal by sa spýtať na názor portugalského stredopoliara Luisa Figa, ktorý proti nemu nastupoval ešte ako hráč Barcelony. Teraz sú spolu v jednom tíme a Figo je určite rád, že ho Carlos už nebude preháňať popri čiare. Na otázku, kto je najlepším krídelným útočníkom na svete, Juhoameričan bez váhania odpovedá: „To musí byť Figo.“
Keby to bolo len na ňom, otec troch detí by do Realu pritiahol krajana Rivalda. „Je to komplexný futbalista s vynikajúcou ľavačkou. Nebezpečný zakončovateľ, ale aj mysliteľ na trávniku. Patrí medzi najlepšiu svetovú trojku.“
Bývalý nemecký reprezentant Günther Netzer o Carlosovi povedal: „Ak je reč o najlepšom ľavonohom obrancovi, potom smie padnúť len jediné meno – Roberto Carlos. V jeho ľavačke je všetko: tvrdá strela, mäkký center i presná prihrávka.“ Ak má v nej naozaj všetok futbalový potenciál, ako je na tom s pravou? „Tou zvyčajne nastupujem do klubového autobusu,“ zavtipkoval si raz na jednu novinársku otázku.
Futbalu venuje maximum. Niet činnosti, ktorá by ho vábila viac. Okrem rodiny a plážového futbalu. V poslednom čase sa vrhol na internet, rád chatuje, dokonca si vyhradil hodiny na elektronické diskusie s fanúšikmi Realu či svojimi obdivovateľmi.
Láka ho práca trénera
Odmalička si zamiloval brazílsky klub Santos, ale nikdy v ňom nehral. Možno kvôli Pelému, hoci jeho idolom bol Branco. Keď sa Santos pred pár dňami stal po dlhom čase majstrom brazílskej ligy, Carlos nešetril časom, sadol k počítaču a posielal domov nadšené gratulácie. V Reale má platný kontrakt do roku 2005. Sotva má niektorý zahraničný klub toľko peňazí, aby si ho mohol dovoliť kúpiť pred jeho ukončením. Záujem mal Manchester United: „Anglický futbal sa mi páči, sledujem ho pozornejšie. Ponuka Manchestru bola veľmi dobrá, ale motalo sa okolo toho príliš veľa manažérov, ktorí to skomplikovali.“
Po skončení kariéry sa chce stať trénerom. Novinárska či komentátorská práca ho neláka: „Nemohol by som byť novinárom alebo komentátorom, pretože nechcem kritizovať hráčov, svojich kolegov.“
