Andrea Šalatová počas utorňajšieho vyhlasovania ankety o najlepšiu hádzanárku roka v Bratislave.
ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Marcela Vlčková (vpravo) v plnom nasadení. Na archívnej snímke bojuje o loptu s Rakúšankou Sypkusovou.
FOTO TASR – PAVEL NEUBAUER
Výborný nápad zorganizovať exhibíciu najlepších hádzanárok WHIL Východ – Západ sa v utorok večer v bratislavskej hale na Jégého ulici nevydaril. Hľadisko, plné legiend českej i slovenskej hádzanej, zívalo od nudy. Niektorí diváci premiérové gala predstavenie na palubovke oželeli už po pár minútach.
Až príliš laxný prístup nominovaných pár vydarených akcií nemohlo zachrániť. „Hráčky nastúpili bezstarostne, zopár ráz hodili loptu do autu, zbabrali pár prihrávok a zakončení a začalo to vyzerať, že to nevedia hrať,“ povzdychol si kouč slovenských hádzanárok Vojtěch Mareš.
„Dievčatá samy nevedeli, ako sa majú k zápasu postaviť,“ poznamenala trénerka Šale Darina Braunová, ktorá spolu s koučom bratislavského Interu Dušanom Danišom viedla výber Východu. Stretnutie, ktoré sa napokon skončilo remízou 30:30, v druhom polčase predsa len trochu nabralo obrátky, ale výsledný dojem zostal rozpačitý.
U Šalatovcov rastie plavec
„Načo tajiť. Bolo to nasilu a o ničom. Termín nebol ideálny, i keď mi je jasné, že nájsť ten správny nie je jednoduché. Ani organizačne to nebolo tip-top. Z Michaloviec sme cestovali o piatej ráno, aby sme tu boli načas a potom sme dve hodiny v hale sedeli pri kávičke a čakali, kedy niečo bude,“ poznamenala spojka Andrea Šalatová, strieborná v ankete o najlepšiu hádzanárku roka, ktorej vyhlásenie bolo spojené s exhibičným zápasom.
Deväť hlasov delilo 91-násobnú reprezentantku Slovenska od víťaznej brankárky Šale Lívie Kodayovej a zlatého hetriku (v ankete o hádzanárku roka zvíťazila v rokoch 1991 a 1995), ale dnes už oceneniu prílišnú váhu neprikladá. „Už pre mňa toľko neznamenajá, skôr ma zaujíma konečný výsledok družstva. Je to objektívnejšie zhodnotenie našej ročnej práce,“ myslí si 29-ročná Šalatová. Siedme miesto Michaloviec v minulosezónnej lige sa jej, pochopiteľne, málilo. „Neodrážalo našu hru, rozbehnutá Chirana Bratislava nám v play off nedala šancu.“
Kedy bola Šalatová v posledných dvanástich mesiacoch najšťastnejšia? „Keď som videla na videu svojho päťročného syna Tomáška na plaveckých pretekoch. Tešila som sa, akú vyvíja snahu a koľko do toho dáva vôle,“ zaspomínala si Andrea, ktorá sa vydala za volejbalistu.
Sklamaním posledných dní bol pre ňu len nedávny žreb májového play off v dánskom Aarhuse o postup na budúcoročné MS v Chorvátsku. „Až mi prešiel mráz po chrbte, keď nám vytiahli Juhosláviu. Toľko sme sa snažili vyhrať skupinu a potom vyfasujeme takého súpera. Nič sa nedá robiť, budeme bojovať. V ženskej hádzanej aj tak nie je nikdy nič stopercentne isté.“
Vlčkovej boľačky vyliečil nemecký titul
Bronzová hádzanárka roka Marcela Vlčková celú exhibíciu odsedela na tribúne. Ako legionárka z nemeckého Lipska nemala právo štartu. „Aj by som si zahrala. Bolo mi tam dlho,“ poznamenala milovníčka rýchlej jazdy autom.
Dvadsaťpäťročná Vlčková má za sebou príjemnejší rok než ten minulý. „Predtým boli chvíle, keď som všetkého mala plné zuby, ale už som si v Nemecku zvykla a dnes som rada, že som zostala. Bola to dobrá škola života a pomohla mi ujasniť si, kto som. Až v zahraničí som prišla na to, že nie som až taká silná osobnosť, ako som si myslela a za akú ma niektorí ľudia považovali. Nemecký titul mi však pomohol zabudnúť na všetky boľačky, depresie a ťažké chvíle. Dokázala som aj sama sebe, že viem hrať dobrú hádzanú. Boli to najkrajšie chvíle roka,“ hovorila Marcela.
Uplynulých dvanásť mesiacov považuje za vydarených aj preto, že sa jej vyhýbali vážne zdravotné problémy. „To je pre športovca to najdôležitejšie. Len škoda, že v meste nepanuje medzi ľuďmi väčšia súdržnosť. Tam je normálne, že dvaja ľudia vedľa seba desať rokov pracujú a nič o sebe nevedia. Platí to aj o hádzanej. Na tréningu ťaháme všetci za jeden koniec lana, no po ňom si každý ide po svojom.“
Ani Vlčková nepovažuje exhibíciu za celkom vydarenú. „V Nemecku to má inú fazónu. Príde plná hala a hrá sa vo výrazne vyššom tempe. U nás v Lipsku sú tradíciou aj exhibičné zápasy s fanúšikmi. Hráme s nimi futbal a my hráčky sme kapitánkami jednotlivých tímov. Neverili by ste, akú to má v meste popularitu.“
Dobrú náladu Marcele na slávnostnej večeri v reštaurácii bratislavského Domu športu zvyšovali aj blížiace sa sviatky. „Mám deväť dní dovolenky, a tak sa teším, že si ju poriadne užijem. Do 26. decembra budem s rodinou a potom pôjdem s priateľom na lyžovačku do Tatier.“
RASTISLAV HRÍBIK
