ATÉNY, ŠTRASBURG – Dánsko včera v Európskom parlamente bilancovalo svoje polročné predsedníctvo v Európskej únii. Kodani sa podarilo zvládnuť proces finišu prístupových rokovaní a za úspech sa napriek výhradám považuje aj summit, ktorý ukončil jej predsedníctvo. Práve to najviac oceňovali europoslanci, aj keď sa nezdržali kritiky handlovania na poslednú chvíľu a lakomstva súčasných členov pri prideľovaní balíka určeného budúcim členom na hladšie začlenenie do spoločenstva.
Predseda frakcie Európa demokracie a rôznorodosti Jens-Peter Bonde vyzval Európsku úniu, aby novým krajinám dala členstvo zadarmo. „Ešte nikdy nebolo tak veľa bohatých krajín takých skúpych. Je hanebné, že nové krajiny musia platiť rovnaké členské príspevky ako starí členovia,“ vyhlásil.
„Dajte novým krajinám členstvo zdarma namiesto teoretických podpôr zo štrukturálnych fondov, ktoré aj tak nedostanú pre naše byrokratické procedúry a požiadavky na spolufinancovanie,“ pokračoval známy euroskeptik Bonde.
Poslanci opäť zopakovali, že je potrebné, aby únia zreformovala svoju drahú a neprehľadnú poľnohospodársku politiku. Nemenej nevyhnutná je podľa nich aj inštitucionálna reforma.
Dánske predsedníctvo europoslancom vysvetľovalo aj postoje únie k Turecku. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen poslancov upozornil, že to, že Turecku by koncom roka 2004 mali oznámiť dátum začiatku vstupných rokovaní, neznamená, že mu niekto ponúkne členstvo. Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen povedal, že nestačí formálne prijatie zákonov, keď pokračuje mučenie odsúdených vo väzniciach.
Po Dánsku od januára preberá rotujúce predsedníctvo v Európskej únii Grécko. Základom jeho agendy bude predovšetkým dodržiavanie časového rozvrhu rozširovania únie o desať nových členov. Šestnásteho apríla by mali v Aténach podpísať zmluvu o pristúpení.
Grécke predsedníctvo sa podľa slov premiéra Costasa Simitisa sústredí aj na posilnenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Simitis si myslí, že udalosti súvisiace s irackou krízou a neschopnosť únie sformulovať stanoviská k jej riešeniu, ukazujú potrebu definovania európskej zahraničnej politiky. „Európska únia by mala hrať oveľa významnejšiu rolu. Jej zahraničná politika zaostáva,“ povedal Simitis. V nadchádzajúcom polroku, keď bude svetovému dianiu vládnuť Irak, by sa podľa gréckych plánov mala európska politika rehabilitovať a hovoriť jednohlasne.
Ďalšími prioritami gréckeho predsedníctva bude tzv. lisabonský proces, ktorého cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ, udržateľný rast a sociálna súdržnosť a problematika migrácie.
(čtk, tasr,mik)
