Kurdi si nalievajú benzín na improvizovanej čerpacej stanici na severe Iraku, kde sa predáva pašovaná iracká ropa. FOTO - ČTK/AP
Horským terénom denne prúdia nákladiaky naložené cementom, potravinami a ropou. Niektoré cez hranicu s Tureckom putujú na čierny trh po ropu, iné vezú zakázaný tovar do Iránu – alkohol alebo videá so západnými filmami.
Irackí Kurdi teraz vedia, že sa tadiaľ čoskoro preženie front. Vedia, na ktorej strane sú. „V našej minulosti sme napáchali veľa škôd sami sebe. Teraz vieme, že nemôžeme mať mier, ak sa nezbavíme Saddáma Husajna. A to nie je možné bez Spojených štátov,“ hovorí kurdský lekár Fuad Baban.
Majú však strach. Z bojov, uprostred ktorých uviaznu, aj z povojnového Iraku. Prípravy na vojnu sú však v irackom Kurdistane v plnom prúde. Vojna sa zrejme začne tak, že tam Američania rozmiestnia (podľa niektorých britských zdrojov) až okolo 100-tisíc svojich vojakov. Severný Irak, ktorý už ani dnes nepatrí Saddámovi, bude zrejme prvým územím, ktoré obsadia spojenci, a stane sa základňou na dobytie Saddámom kontrolovaného stredu.
Cez hranice s Tureckom prúdia desiatky vozidiel prepravujúcich ľahké americké zbrane a americkí agenti tam budujú monitorovacie pozície. Prúdia tam však aj tisícky vojakov Ankary, ktorá sa ešte s Washingtonom stopercentne nedohodla. Turecko udržiava na severe Iraku už roky stovky až tisícky vojakov proti strane tureckých Kurdov PKK.
Kurdi vedia, že ich budúcnosť teraz – s nimi aj bez nich – vyjednávajú USA so svojimi spojencami, a teda aj s Tureckom. „Ak chce Amerika zásadnú zmenu v Iraku, nemôže ignorovať našu úlohu,“ vyhlasuje Nečirvan Barzání, premiér exilovej vlády jednej z dvoch kurdských frakcií – Demokratickej strany Kurdistanu (KDP).
„Bola by to ťažká irónia pre Ameriku, keby podriadila ľudské a politické práva ľudí v Iraku záujmom Turecka,“ tvrdí Bahrán Sálih, minister druhej kurdskej strany – Vlasteneckého zväzu Kurdistanu (PUK).
Turecko sa obáva, že príliš veľký vplyv Kurdov na vládu v povojnovom Iraku by podnietil nespokojnosť tureckých Kurdov, ktorých dlhoročné povstania armáda len nedávno potlačila.
Ankaru neupokojila ani dohoda Kurdov s ďalšími skupinami irackej opozície o politickom usporiadaní Iraku. Tento týždeň v Londýne sa dohodli, že aj Kurdi vidia svoju budúcnosť vo federácii. Napriek tomu Turci nechcú, aby Kurdi hrali nejakú vojenskú úlohu počas vojny. Nechcú, aby sa zmocnili ropných nálezísk v Kirkúku a Mosule, a nechcú, aby kurdskí utečenci utekali do Turecka.
Začali preto podnikať vojenské opatrenia a pripravovať sa na budovanie nárazníkovej zóny, v ktorej by chceli sústrediť všetkých utečencov. „Keď tam vy (USA) budete mať 60-tisíc vojakov, my ich budeme mať viac,“ napísal turecký denník blízky armáde. (kl)
