Keď sa Júsuf pozeral v televízii na popravu palestínskych „kolaborantov“, cítil sťahujúcu sa slučku okolo vlastného krku. Tento Palestínčan v rokoch 1983 až 1995 pracoval pre Šin Bet a dva roky pre Mossad. Palestínske autonómne územie radšej opustil už pred šiestimi rokmi, ale strach má stále, i keď žije v Lode pri Tel Avive. Tu, dostatočne ďaleko od palestínskych pomstiteľov, trpko nadáva na bývalého zamestnávateľa, píše agentúra AFP. „Vyžmýkali nás ako citróny, a potom nás zahodili. Zradil som kvôli nim vlastný národ, oni boli vďaka nám povýšení a pritom nám len klamali,“ sťažuje sa.
Palestínska samospráva 13. januára dvoch kolaborantov nechala popraviť. „Naháňa to strach, je to jasné posolstvo, že idú po nás,“ hovorí Júsuf, ktorý pracuje ako vodič autobusu. V októbri dostal niekoľkokrát vysielačkou pokyn, aby zaviezol autobus plný Izraelčanov na palestínske územie. „Keď to neurobíš, nájdeme si ťa,“ vyhrážal sa anonym, o ktorom zistil, že bol z Ramalláhu. Keď viezol manželku na západný breh Jordánu, jeho auto ostreľovali palestínski policajti. Jeho priateľa a bývalého „kolegu“ Alího Fakíu pred štyrmi mesiacmi uniesli Palestínčania neďaleko Jeruzalema. Júsufovi zlyhaly nervy a obrátil sa na Šin Bet, ktorá mu odporučila, ako ktorémukoľvek inému občanovi, aby sa obrátil na políciu. O tom, prečo sa v roku 1983 nechal naverbovať, sa mu veľmi hovoriť nechce: „Sľubovali peniaze a lepší život a hovorili, že to pomôže mieru.“ Počas prvej intifády Júsuf pomáhal hľadať „teroristov“, získaval ich adresy a niekedy sa i podieľal na ich zatknutí. „Boli ich stovky,“ priznáva. Vedeli o ňom a musel často meniť bydlisko. V roku 1992, keď pracoval aj pre Mosad, ho posielali do Iraku a Sýrie získavať informácie o výzbroji a verbovať nováčikov.
Po podpísaní dohôd z Oslo v roku 1993 sa do Izraela vrátilo približne 2500 rodín kolaborantov, pretože zostať bolo príliš nebezpečné. Júsuf sa cítil podvedený. Z bývalých teroristov sa stali partneri a on sa so ženou a siedmimi deťmi ocitol v malom byte v Lode. Najprv dostával peniaze, neskôr ani to. Dnes žiada o povolenie nosiť zbraň na sebaobranu. Jeho priateľ Sami mal podobný osud. „Môj národ je tam, ja som tu väzňom. Ale tam ma usmažia zaživa, takže musím zostať,“ rekapituluje svoje vyhliadky bývalý kolaborant. (čtk/afp)
