O živote, poľovačke, charite, Vianociach aj Silvestri pri čaji s mužom, ktorý sa stal za posledných tridsať rokov súčasťou špičky svetového operného spevu. Peter Dvorský.

Viac ako desať rokov dávate šancu deťom s diagnózou detskej mozgovej obrny. Nadácia Harmony podporuje činnosť rehabilitačného centra. Kto najviac podporuje Harmony?

Boli a sú to i dnes niektoré firmy, inštitúcie a jednotlivci. Prednedávnom nám práve pomohla istá slovenská firma materiálom na zateplenie budovy Harmony. Je to veľká a užitočná inštitúcia. Niektoré mamutie podniky prispeli veľkými čiastkami najmä v začiatkoch, keď sme veľa peňazí potrebovali na prestavbu a na zakúpenie potrebných zariadení. Dodnes však máme medzi sponzormi aj jednoduchých ľudí, a prispievajú nám pravidelne. Napríklad, dve dôchodkyne z Dúbravky každomesačne po stovke. Spolupracujeme aj s tretím sektorom a mnohí moji kolegovia pomohli umeleckými aktivitami.

Pomáha viac vaše meno alebo láska niektorých úspešných ľudí k opere?

Neviem. To, že som vložil do Nadácie Harmony sám toľké peniaze, podnietilo aj šéfov veľkých firiem. Pomohli osobné stretnutia so sponzormi, vzájomné sympatie. Na začiatku bola vynikajúca myšlienka a moja osobnosť k tomu trochu prispela.

Ako pomáhajú akcie ako bol Prvý ples pre Harmony?

Veľmi. Ten ples bol zataiľ iba jeden a iný sme neporiadali. Ale pre nás bol veľmi aj finančne zaujímavý. Potrebovali a chceli sme na bále zarobiť. Oplatil sa Stanov Bachledov nápad urobiť dražbu. Venoval som do nej bronzovú medailu s mojím portrétom a na rube s obrázkom Opery SND. Vyvolávacia cena bola tisíc korún, medailu sme však vydražili za milión! To bolo úžasné gesto. Nezanedbateľnú čiastku som však získal aj benefičnými koncertami...

V charite ste stálicou, ale mihli ste sa aj v politike. Nakoniec bol operný svet príjemnejší?

Hudba robí človeka citlivejším. K charite majú blízko aj také osobnosti ako Michael Jackson alebo Elisabeth Taylorová. Umenie zbližuje a skutočne veľkí umelci musia pri ňom cítiť pokoru. Zostarol som, nepatrím už do kategórie bezstarostných mladíkov, ktorí iba vyspevujú árie. Tridsaťročná javisková skúsenosť nechá v človeku iné odozvy. Zažil som mnoho krásneho, veľa muziky, vďaka spevu som si našiel mnohých vzácnych priateľov. Tým, že svet vnímam komplexnejšie, venujem sa aj iným veciam.Pre mňa má umenie však vždy prednosť pred všetkým ostatným.

Keby ste neboli spevákom, čím by ste chceli byť?

Páčia sa mi klasické remeslá, takže možno remeselníkom. Hádam stolárom, pretože k drevu mám najbližší vzťah. Niekedy v dobrom závidím umeleckým stolárom, ktorí dokážu pracovať s drevom. Ale nad všetky povolania je najdôležitejšie asi lekárske. Zdravie je najcennejšie v živote. Asi by som chcel byť lekárom, ktorý človeka lieči a dokáže byť jeho radcom.

Vaše umenie tiež lieči. Dušu...

Možno sa mi občas podarí áriou človeka pohladkať, povzbudiť ho. Mám istú priateľku v zahraničí, ktorá bola vážne chorá, prekonala náročnú onkologickú operáciu. Priala si, aby jej v narkóze púšťali môj spev. Dnes tvrdí, že aj to jej okrem lekárskeho zákroku pomohlo. Už osem rokov je opäť v poriadku.

S akou opernou postavou sa najviac stotožňujete?

Vždy s takými, ktoré prežívajú veľkú milostnú vášeň. Mám rád romantické a heroické party. Som skôr verista, obľubujúci vášnivú muziku, kde sa strieda slnko s mrakmi. Napríklad Pucciniho rytiera de Grieux z Manon Lescaut alebo teraz pripravujeme André Chéniéra - krásnu postavu básnika, revolucionára, ktorý cez lásku k vlasti spozná osobu z najvyšších kruhov, zaľúbi sa, a pre pravdu obaja zomrú.

Oceňujú vás aj v Prahe. Čím to je, že slovenskí operní speváci patria k svetovej špičke, kým o českých takmer nepočuť. Jeden z najlepších v Českom národnom divadle je opäť Slovák - Štefan Margita...

(Smiech.) A aj ten je trocha šmrncnutý maďarčinou! Je to školou a aj príroda nám požehnala. Vynikajúci speváci sa roky rodili v Taliansku. Každý hovoril, že je na vine južné slnko a taliansky kolorit. Zrazu je tu však slovenský kolorit. Čo s tým?

Pomáha konzumácia bryndze?

(Opäť smiech.) Istotne má v tom prsty aj strava. Viac však ide o dušu. Tú slovenskú. Sedemdesiat percent ľudových piesní je nostalgických, náš človek bol, žiaľbohu, oddávna veľmi dobrý až hlúpy, že sa nechal utláčať. V živote prejavil bôľ práve spevom. Máme aj vynikajúcich pedagógov, najmä ženy, ktoré objavujú talenty. Zrazu sa ich urodilo. Možno za dvadsať rokov budú zasa v Čechách vyrastať vynikajúci operní speváci. Všetko je vec náhody a šťastia.

Spievali ste po celom svete. Prežili ste niekedy Vianoce mimo Slovenska?

Moje dievčatá boli ešte maličké, keď som prvýkrát spieval Traviatu v Bonne. Bývali sme v Kolíne nad Rýnom, úžasne sa tam o nás postarali v Intercontinentale. Na recepcii som dal pokyny, aký stromček a ozdoby chceme do apartmánu a akú majú doniesť večeru. Oblátky, kyslú hubovú polievku, vysmážaného kapra so šalátom. Všetko bolo. Krásne zabalili aj darčeky, ktoré sme mali s manželkou Martou nachystané. Podobné sme Vianoce prežili, aj keď som spieval v milánskej Scale. Najradšej som však na Vianoce doma, pretože presne tam je špajza, kam sa dá kedykoľvek vojsť. Žartujem! Teplo domova sa nedá ničím nahradiť!

Na čo sa tešíte tento rok na Vianoce najviac?

Dúfam, že bude na dvore sneh a všetci sa stretneme pri sviatočnom stole. Dcéry nachystajú cédečka s koledami, budeme sedieť, počúvať, pochutnávať si...

V médiách vás prezentujú ako dobrého syna, príkladného manžela, starostlivého otca. Neprezradíte nejakú slabinu?

Ale to by sa vám nepomestilo do časopisu. V niektorých veciach nie som dôsledný - napríklad nerád korigujem rozhovory pre médiá. Svoje deti viac napomínam, ako by som mal, hoci sú už dospelé. A manželka nemá rada, keď som po predstavení dlho hore. Sedím v kuchyni, čítam, pozerám televíziu, na lopáriku si krájam klobásku a zbytočne priberám. Hlúpy zlozvyk.

Vraj sa vyžívate v nakupovaní potravín, kým vaša manželka sa stará o garderóbu. Aké špeciality si doprajete na Vianoce?

Rád nakupujem dobré morské ryby, morské koktaily a niečo také, čo nemáme bežné ani každý deň. Napriek tomu, že na Slovensku fungujú veľké obchodné centrá, ešte stále v nich nie je široký výber zeleniny a ovocia ako v Prahe a Viedni ani nehovoriac.

Existuje niečo z oblasti gastronómie, čo si nemôžete dovoliť kvôli hlasivkám?

Mám rád pikantnú kuchyňu, ktorú však obmedzujem nie kvôli hlasivkám, ale pretože som bez žlčníka.

V chladničke vám vraj nechýba divina. Čo ste naposledy ulovili?

Diana - bohyňa lovu mi tento rok žičila. V septembri, deň po náročnom koncerte v Prahe a deň pred narodeninami, som sa vybral do Klenovca. Ráno o štvrtej som už bol so sprievodcom v lese. Hodinu predtým prestalo pršať, bol som unavený, cestou z lesa som takmer driemal, keď sa zrazu objavil jeleň. A tak ho mám. Dokonca zlatého jeleňa.

Čo to znamená?

Má cez dvesto bodov. Je to nepravidelný šestnástorák s úžasným parožím. Nádherná trofej. K narodeninám som si tak pripravil neopakovateľný darček.

Aj vy občas plníte sny iným. Vďaka vám prišla do Bratislavy operná diva Montserrat Caballé. Neplánujete pozvať ďalšie hviezdy svetového operného neba?

Veľmi rád by som ich pozval. Závisí to však od financií. Na budúce leto k nám možno zavíta jeden z dvoch najväčších tenorov na svete. Pretože to nechcem zakríknuť, nebudem konkrétnejší.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Ľuboš Pilz