. Ako pokleslý milenecký pár v nej vystupujú skôr ideológia s politikou, ktoré v minulom storočí obrátili naruby nejeden ľudský osud. Tohtoročné Vianoce sú len dojemným epilógom jednej veľkej lásky.
V roku 1947 Miloš stretol Táňu, Táňa Miloša. Pretancovali spolu celú noc. Odrazu tu bolo puto. Čas ukázal, že na celý život.
Mladý nadaný diplomat s pokrokovými názormi, Miloš Ruppeldt (otec rozprávača) pochádzal zo známej slovenskej evanjelickej rodiny. Jeho otec, hudobný pedagóg, teoretik, dirigent a prekladateľ, tiež Miloš Ruppeldt (rozprávačov dedo), sa stal v čase prvej republiky vedúcou osobnosťou hudobného života Bratislavy. Na Františkánskom námestí 4 dodnes nájdete čerstvé kvety pri jeho pamätnej tabuli. Na biskupa Fedora Ruppeldta (dedovho brata) zas dodnes spomínajú evanjelickí farníci na celom Slovensku.
Podkutý vzdelanostnou tradíciou svojej rodiny, sa mladý Slovák, Miloš Ruppeldt (rozprávačov otec) ocitol v roku 1945 v Prahe, na Ministerstve zahraničných vecí. Šéf jeho oddelenia, skúsený kariérny diplomat pán Černý mal dcéru Táňu, palác na Hradčanoch, a rád usporadúval večierky. Jeden z večierkov, ktorý pre poľovačku vynechal, sa stal osudným. Aj keď sa v noci z lovu vrátil, bolo už neskoro. Jeho krásna dcéra sa stihla zaľúbiť do slovenského mladíka s pochybnými ľavicovými názormi.
Svadba za dverami
Napriek nespokojnosti pána Černého, schyľovalo sa k svadbe. Zaľúbený pár sa zasnúbil, krajčíri ušili svadobné šaty, podľa presného zoznamu boli rozoslané pozvánky pre vyberaných hostí...
Všetko by skončilo rozprávkovým happyendom, keby neprišli februárové udalosti roku 1948. História zasiahla a otec nevesty ani na sekundu nezaváhal. Svoju svojhlavú dcéru ešte pred sobášom odviezol do Paríža. Dôvod - útek pred boľševikmi. A aj útek pred zaťom, v ktorého baranici vystúpil na Václavskom námestí Klement Gottwald, keď oznamoval ľudu, že Beneš podpísal zostavu novej komunistickej vlády.
Nevzdal sa
Miloš (rozprávačov otec) sa nechcel vzdať svojich ideálov, ale ani nevesty. Dochádzal za ňou do Paríža a pripravoval skromnú druhú svadbu. Aj keď sa ponáhľal, politika ho predbehla. Železná opona spadla s rachotom, ktorý bol zlovestnou predzvesťou nastupujúcich päťdesiatych rokov - pán Černý zo dňa na deň s celou rodinou odchádza do už mccarthiovského Washingtonu, Ruppeldta posiela Vladimír Clementis za trest do Indie. Snúbenci sú nadlho, navždy odlúčení...
Stretnutie
Stretnú sa až o takmer dvadsať rokov neskôr, keď bývalý diplomat, politický väzeň, prekladateľ a novinár, redaktor Kultúrneho života, Miloš Ruppeldt v roku 1965 navštívi svoju prvú lásku v Paríži, kde žije sama so svojím starnúcim otcom. Pre pána Černého je odmietnutý zať zlou výčitkou svedomia. Rokmi pochopil, že sa tragicky pomýlil, keď sa pred ním snažil svoju dcéru uchrániť. Táňa nedokázala prijať do svojho srdca nikoho iného. Bol to anachronizmus? Zbytočný pátos a nepochopiteľná obeta? Trúfne si však ktokoľvek sám za seba povedať, ako by dokázal zvládnuť odľudštenú brutalitu ideologického marazmu? Nie je hlboká láska prirodzeným východiskom?
Ale...
Miloš (rozprávačov otec) sa však v päťdesiatych rokoch v Indii oženil s Angličankou a napriek matkiným varovaniam, že pre Clementisa je už pripravená oprátka a nič dobré ho doma nečaká, pôvabnú tehotnú manželku, ktorá nevedala ani slovo po slovensky, si priviezol do Prahy. Na druhý deň sa ocitol vo väzení, z ktorého vyšiel až o dva roky neskôr, už ako pomocný robotník. Keď bol väznený, narodila sa mu dcéra. Jeho manželka Jean (rozprávačova matka), Britka, ktorá sa odmietla vrátiť pokorená ku svojej viktoriánsky založenej rodine v Škótsku, na svojho manžela čakala, aj keď nič nechápajúc istú chvíľu pochybovala, či nie je naozaj lump. Zorientovať sa v československých pomeroch päťdesiatych jej pomohla vdova po Júliusovi Fučíkovi Gusta. Po Ruppeldtovom návrate sa im narodil syn. Ako inak, už tretí Miloš (rozprávač). Ako inak, aj on sa stal prekladateľom, diplomatom, televíznym tvorcom, dnes dramaturgom bratislavskej Novej scény.
Možné a skutočné
Jean vedela o Táni, Táňa vedela o Jean. Keď sa Táňa v Paríži v roku 1967 dočítala na titulnej strane Kultúrneho života, že Miloš nečakane zomrel, vybrala sa do Bratislavy. Túžila spoznať jeho rodinu. Tak sa osobne zoznámila s Jean a s jej deťmi. Spriatelili sa. Po smrti svojho otca - pána Černého, Milošovej manželky Jean a jeho staršej dcéry Jany, ostal pani Táni na svete už len Miloš mladší (náš rozprávač) - syn jej jedinej lásky. Za dlhé roky si našli k sebe vrúcny vzťah. Najmladší Miloš Ruppeldt spolu so svojimi priateľmi a rodinou chodieval za pani Táňou v lete na juh Francúzska. Tento rok ju navštívi na Vianočné sviatky v jej prekrásnom starofrancúzskom sídle v St.Felixe. Na otázku, aký darček jej má priviezť, odpovedá pani Táňa okamžite: „Seba."
Pri štedrovečernom stole niekde na juhu Európy pri Pyrenejách sa tak stretnú dvaja blízki ľudia. Možná mama a možný syn. Dnes už skutočná mama a skutočný syn.
Autor: Zaznamenala: Tina Čorná
