Za najlepšiu hádzanárku roka vyhlásili včera v Bratislave brankárku majstrovského Dusla Šaľa LÍVIU KODAYOVÚ. Pre 25-ročnú rodáčku z Dunajskej Stredy, ktorá odchytala 43 medzištátnych zápasov a pred príchodom do Šale päť rokov pôsobila v Nitre, je to premiérové víťazstvo vankete.
Šípili ste možný triumf?
„Vôbec nie. Je to pre mňa veľké prekvapenie.“
Považujete posledných dvanásť mesiacov za vydarených?
„Áno, hoci mi trochu trvalo, kým som nešťastnú baráž so Slovinkami o postup na majstrovstvá Európy dokázala zahodiť za hlavu. V duchu som si zanadávala aj v Šali po tesnej pohárovej prehre v kvalifikácii na Ligu majstrov s Podravkou Koprivnica (19:20 - pozn. red.). Mala som na rozhodcov ťažké srdce.“
Prvou fázou kvalifikácie o postup na MS 2003 v Chorvátsku prešlo Slovensko pod vedením českého trénera Vojtěcha Mareša bez straty bodu. Vy ste stáli v bránke skoro celý čas. Kedy ste prežívali najkrajšie chvíle?
„Po prvom zápase s Macedónskom. Nikdy by mi nenapadlo, že ich tak vyprášime. A veľmi šťastná som bola aj v Turecku. Mnohí neverili, že tam uspejeme. Keď sa tímu darí, je radosť chytať.“
Ako ste prijali informáciu, že súperom Sloveniek v budúcoročnej baráži budú Juhoslovanky?
„Nepotešila ma. Ťažším súperom v žrebovacom koši boli vari už len Maďarky. Dopredu však rezignovať nemienime. Na to nie je nikdy dôvod.“
Neľutujete, že ste sa dali na hádzanú?
„V žiadnom prípade. Ja som iný šport ani neskúšala. U nás na základnej škole v Dunajskej Strede sa hrala hádzaná a mne sa to hneď zapáčilo.“
Zdedili ste šport po rodičoch?
„Brat ani nie, ten sa venuje počítačom, ale ja áno. Veď otec hrával futbal a mama to skúšala s hádzanou. Ale potom sa jej na vysokej v Bratislave viac zapáčil zborový spev. Moje zápasy, keď majú čas, si však nenechajú ujsť. Mám v nich dvoch veľkých fanúšikov a ďakujem im za podporu, ktorú od nich cítim.“
Ako prežijete Vianoce?
„Doma v Orechovej Potôni, kde rodičia už dlhé roky bývajú. Teším sa aj na to, že budem môcť stráviť šesť dní s priateľom.“
Aj on má blízko k športu?
„Má, hrá druhú futbalovú ligu za Rimavskú Sobotu.“
RASTISLAV HRÍBIK
