Slovenský konvent včera prijal uznesenie, v ktorom sa vyslovil za posilnenie postavenia národného parlamentu – aj v otázkach integrácie by mal viac kontrolovať kroky vlády. Podporuje tiež zjednodušenie európskej legislatívy a inštitúcií. Neodporúča Európe voleného prezidenta, podporil návrh zachovať a upraviť polročné rotujúce predsedníctvo únie. Väčšina účastníkov prezidenta odmietla ako ďalšiu byrokratickú inštitúciu FOTO SME – PAVOL MAJER
Mala by mať Európa prezidenta? Alebo predsedu? Kto by ho mal voliť? Bude Európska únia federáciou podobne ako Spojené štáty? Ako bude vyzerať jej ústava? Tieto otázky už rok rieši Konvent o budúcnosti Európy. Únia je dnes oprávnene kritizovaná, že je príliš byrokratická, ťažkopádna, drahá a málo demokratická.
Na Slovensku sa zásadnými otázkami o mieste republiky v zjednotenej Európe zaoberá Národný konvent o Európskej budúcnosti Slovenska. Jeho zasadnutia sú vždy veľmi dôstojné.
Okolo veľkého stola v kongresovej sále ministerstva zahraničných vecí sedáva niekoľko desiatok zástupcov rôznych organizácií – politických strán, odborov, zamestnávateľov, vysokých škôl, nadácií, cirkví. Priestor na živú diskusiu pri takom množstve ľudí nie je žiadny. Hlavné príspevky sú vopred pripravené, pripravené je aj záverečné uznesenie.
Včerajšie 5. zasadnutie však bolo živšie ako obyčajne. Účastníci sa sústredili na otázku, či by Európa mala byť akousi federáciou, alebo spoločným priestorom, kde sa o mnohých veciach bude rozhodovať spoločne, alebo by sa mal radšej zachovať doterajší model – Európska únia ako zväzok suverénnych štátov so silnými právomocami.
„Musíme vytvoriť jednotnú pozíciu na záverečné rokovania konventu o budúcnosti únie, a to najneskôr na jar budúceho roka,“ upozornil minister Eduard Kukan. Na jeseň by sa mala začať medzivládna konferencia, na ktorej sa bude diskutovať o ústavnej Zmluve o Európskej únii.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský, ako politik konzervatívnej strany, obhajoval zachovanie súčasných právomocí členských štátov únie v najväčšej možnej miere. „Centralizácia právomocí nie je najefektívnejším prostriedkom na riešenie sporov medzi národmi, komunitami a regiónmi,“ povedal.
„Som skôr za Európsku úniu ako federáciu. Pre malé štáty ako Slovensko je to oveľa výhodnejšie. Medzivládny princíp (voľnejšie zoskupenie, silnejšia rola národných štátov, pozn. red.) je výhodnejší pre veľmoci,“ myslí si naopak Pavol Lukáč zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
„Európa by mala byť federáciou s medzinárodnoprávnou subjektivitou,“ myslí si publicista Eduard Chmelár. Pripomína, že únia musí byť akcieschopná, napríklad ak hrozí vojnový konflikt.
„V takej citlivej otázke, akou je nasadenie vojsk, dnes nie je v Európe vôľa postupovať spoločne,“ pripomenul Ján Figeľ.
„Ešte nie je čas, aby sme dospeli k jednému riešeniu,“ myslí si bývalý člen európskeho konventu Pavol Hamžík, „ale je potrebné prehĺbiť politickú integráciu.“ (mar)
