Pod vlasmi je gitarista Pavol Chodelka. FOTO – ARCHÍV
Kým sa zvyšok snaží zorientovať na elektronickej scéne, dozvedá sa, že práve letí etno, alebo nu jazz, rockeri vedia, že jediná pravá muzika sú dobré gitary sólujúce namiesto refrénu a kopáky, na ktorých treba po každom koncerte vymeniť blany. Zvuk strún napojených na elektrinu dokáže ľudí zelektrizovať rovnako dobre ako 120 bpm na párty a po období, keď gitara zaváňala starinou, sa oblúkom vracia na súčasnú scénu ako rovnocenný nástroj ku komputerovým slučkám.
Žilinčan PAVOL CHODELKA začal hrať na gitare v roku 1989 v ostravskej hardrockovej kapele Citron a odvtedy ho nezlákali žiadne iné žánre. Teraz hráva v inštrumentálnej zostave Liquid Boogie Roll a živí sa ako nájomný štúdiový gitarista. Výsledky ohromnej výdrže, ktorú človek potrebuje, aby ovládol nástroj, podáva ďalej na gitarových workshopoch a v gitarovej škole, ktorá vychádza v týchto dňoch na multimediálnom nosiči.
Melanchólia na požiadanie
Na našom trhu zoženiete len dva z mnohých Chodelkových sólo albumov alebo tých, ktoré nahral s Liquid Boogie Roll. Väčšina produkcie smeruje cez pražské vydavateľstvo do zahraničia ako soundtracky k filmom, „podmazy“ do reklám a zvučky rádií. „Pôsobím hlavne ako štúdiový gitarista a popritom koncertujem s kapelou,“ hovorí Chodelka. „Fungujem takto od začiatku a aj dnes sa tým uživím, hoci je to ťažké.“
Štúdiové nahrávanie nepozerá na štýl hudobníka – ak treba, Chodelka hrá blues, rock, country alebo aj scénickú muziku, na požiadanie melancholickú alebo romanticky slaďákovú. „Snažím sa však zahrať to tak, aby – keď zaznie nahrávka – bolo z tónu a fílingu jasné, že som to nahral ja,“ dodáva. Hosťovanie na platniach iných nepovažuje za hudobnú promiskuitu, berie ho ako šancu rozšíriť si štýl. Sám má najradšej hardrockovú gitaru, jej zvuk označuje ako šťavnatý.
Multimediálny učiteľ
Pri divokom hádzaní vlasmi nad hmatníkom a prehýbaním v páse vzniká jedinečný štýl hry každého hudobníka, ktorý hudbu nezjednodušuje na tri akordy. Pavol Chodelka predvádza svoje majstrovstvo na nosiči CD-ROM s názvom Rocková gitarová škola. Pekne rozkúskované a spomalené do malých ukážok, podľa ktorých môžu trénovať začínajúci rockeri. Podmienkou nie je znalosť nôt, len elektrická gitara, na ktorej znie hammering, glissand či backlide tak, ako má.
Nápad nahrať školu na cédečko prišiel po tom, čo pre Slovenskú televíziu urobil pätnásťdielny seriál Gitarová škola v roku 1999. Podľa Chodelku je jeho multimediálna škola prvým takýmto projektom v Európe. „Podobné CD-ROM-y väčšinou obsahujú len grafické znázornenia akordov a históriu gitary. Táto rocková škola predvádza hudobné ukážky, spôsoby hry a cvičenia.“ Gitarista si môže vyskúšať dve konkrétne sóla s nahrávkou celej zvyšnej kapely, šípky mu ukážu, či brnkať „trsátkom“ hore, alebo dole strunami.
Trikrát Steve
Aerosmith alebo Status Quo hrajú len v pentatonických postupoch s vyťahovaným tónom. „A to je z ich strany asi všetko,“ hovorí Chodelka. „Za najlepších gitaristov považujem Steveho Vaia, Steveho Stevensa a Steveho Morsa, ktorí predvádzajú virtuózne arpeggiové hranie. Začínal som však s klasikou ako Led Zeppelin a Black Sabbath, ktorých pesničky som si spomaľoval na gramofóne.“
Slovenskú hudobnú scénu posudzuje tiež cez virtuozitu hrania: „Mladí hudobníci sú veľmi pohodlní, zvládnu základ a s tým sa uspokoja,“ hovorí. Ak sa po čase na Slovensku objaví sto gitaristov s Chodelkovým, trošku artrockovým štýlom, nebude mu to prekážať. Je presvedčený, že zvládnutie všetkých techník bude hráčov inšpirovať, aby vytvorili vlastný zvuk. Aj keď skončia trebárs ako hip-hoperi.
Gitaristi, ktorí sa chcú učiť podľa multimediálnej školy, sa v ďalšom roku budú môcť stretnúť na Chodelkových workshopoch. Viac sa dozvedia na stránke www.palochodelka.com.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
