Bývalá profesorka biológie je v haagskom procese jedinou obvinenou ženou. Po desaťročiach publikovania vedeckých traktátov ju uchvátil veľký srbský sen. Očistenie Bosny od nesrbského obyvateľstva nazývala „prirodzeným fenoménom“. Stála pri zrode srbskej národnej strany.

V prvý deň bosnianskeho konfliktu obletela svet fotografia Plavšičovej, ako stúpa na telo mŕtveho moslima, aby pobozkala srbského bojara, mafiána Raznjatoviča, zvaného Arkan.

Od svojho blízkeho spolupracovníka Radovana Karadžiča sa odvrátila tesne pred jeho definitívnou stratou moci.

Srbská nacionalistka sa zmenila na hnaciu silu implementácie daytonského mieru. Tých, ktorí ju nazývali zradkyňou, presviedčala, že Daytonská dohoda je práve pre Srbov najlepšou ochranou. V rokoch 1996-98 bola prezidentkou srbskej časti Bosny. (zo)