FOTO - TASR/EPA, ČTK/AP
Obžalovaná a svedkyňa: Biljana Plavšičová a Madeleine Albrightová.
Dve ženy si včera v Haagu hľadeli do očí. Proti sebe stáli bývalá americká ministerka zahraničných veci Madeleine Albrightová a bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová. Prvá svedčila. Druhá jej pozorne načúvala z lavice pre obžalovaných zo zločinov proti ľudskosti v Bosne.
V súdnej sieni sa dokola opakovali slová zabíjanie, znásilnenie, tábor, mučenie, vina, priznanie a zmier.
Nebolo to ich prvé stretnutie. Videli sa pred štyrmi rokmi, obe ešte opradené mocou svojich postov. „Vnímala som ju ako veľmi rozporuplnú osobu,“ spomínala Albrightová na stretnutie na konci vojny, o ktorej včera vypovedala.
„Bolo nepredstaviteľné, že tieto veci sa naozaj dejú. Vyzeralo to, že sa dejú s pevným zámerom. Neboli to len nehody spôsobené partiou opitých vojakov, ale súčasť plánu vymazať jednu skupinu ľudí,“ povedala Albrightová. „Veľmi dobre si pamätám obrazy, ktoré boli v tom čase zverejňované. Zdalo sa mi, že sa niečo opakuje. Hordy ľudí natlačených do autobusov a vlakov, rozdelené rodiny.“ Potom pred súdom potvrdila, že Plavšičová bola šíriteľom vyhladzovacieho programu bosnianskych Srbov, ale aj silnou podporou pri presadzovaní daytonských mierových dohôd.
Nasledujúci svedok Carl Bildt, vysoký predstaviteľ pre Bosnu v období po Daytone, však vniesol pochybnosti do úvah o Plavšičovej účasti na rozhodovaní. Vyhlásil, že hneď po príchode do Bosny bolo jasné, že Plavšičová sa nenachádza v jadre srbskej moci: „Nikdy ju neprizvali na stretnutia, na ktorých sa rozhodovalo.“
Sedemdesiatdvaročnú bosniansku Srbku, ktorá s obľubou sama seba nazývala „srbská železná dáma“, pôvodne obvinili v ôsmich bodoch vrátane genocídy a zločinov proti ľudskosti. V januári 2002 prekvapila svet: tribunálu sa vzdala dobrovoľne a vyhlásila svoju nevinu. V októbri šokovala znovu: ako zatiaľ jediná z obvinených „plne a bezpodmienečne“ priznala zodpovednosť za perzekúciu nesrbských Bosniakov. Za priznanie žiadala záruku, že nebude musieť svedčiť pri ostatných procesoch v Haagu. Získala dočasné prepustenie a upustenie zo siedmich z ôsmich bodov obžaloby. Tak či tak jej hrozí doživotie. Plavšičová vo svojom októbrovom vyhlásení nepriznala len osobnú vinu. Svojou výpoveďou ako prvá obžalovaná pred medzinárodným tribunálom potvrdila, že na vyhladzovacích akciách v Bosne sa priamo podieľala juhoslovanská armáda riadená Miloševičom priamo z Belehradu.
Haagski sudcovia sú v zložitej situácii. Musia vyniesť trest nad ženou, ktorá sa podieľala na genocíde, ale svojím, nech aj vypočítavým, priznaním porušila bosniansky kruh nezmieriteľnosti.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
