BRATISLAVA – Prológom v Dunkerque sa začne zajtra už 88. ročník slávnych cyklistických pretekov Tour de France. Pred pelotónom, ktorý putovanie ukončí 29. júla v Paríži, je tretia najkratšia trasa v histórii – 3642 km.

Prvý víťaz kominár

Zrod Tour de France, predtým prestížneho, v posledných rokoch hlavne s dopingom bojujúceho podujatia, siaha do roku 1903. Vtedy zrealizovali nápad francúzskeho novinára Henriho Desgrangeho usporiadať najdlhšie a najnáročnejšie preteky. Na štarte 19 dní trvajúcej jazdy cez Francúzsko sa zišlo 60 jazdcov, z ktorých vyhral Maurice Garin, pôvodným povolaním kominár. Za prvenstvo bral prémiu 20-tisíc zlatých frankov. Garina po roku na tróne vystriedal krajan Henri Cornet (22), ktorý je najmladší víťaz v histórii. Priblížil sa mu v roku 1983 22-ročný Francúz Laurent Fignon. Firmin Lambot z Belgicka je naopak najstarším kráľom – v roku 1922, keď triumfoval, mal 36 rokov.

Postrach – doping

Od neslávne známeho ročníka 1998 venujú organizátori pozornosť boju proti dopingu. Skrátenie trasy je jedným z dôsledkov snahy minimalizovať riziko zneužívania zakázaných podporných prostriedkov, v zásobe vraj majú pripravenú celú škálu protidopingových opatrení. Urobiť z pretekov, opradených dopingovými škandálmi, opäť prestížny podnik, nebude jednoduché. Polovica vlani testovaných jazdcov mala v moči stopy zakázaných látok. Žiadny nález však neprekročil povolenú hranicu. Povesť cyklistiky navyše znovu utrpela na Giro d‘Italia, keď polícia obvinila 90 ľudí z porušenia talianskych antidopingových zákonov.

Po Francúzoch Faber

Nadvládu domácich prerušil v roku 1909 Francois Faber pretekajúci za Luxembursko. Vtedy ešte nedochádzal do cieľa v typickom žltom tričku, túto česť mal až v roku 1919 Francúz Eugéne Christophe. Žltú farbu vybral Desgrange ako pripomienku na denník L‘Auto, ktorý Tour organizoval a vychádzal na žltom papieri. Prvou legendou sa stal Belgičan Philippe Thys. V roku 1920 dosiahol tretie víťazstvo. Potom sa však našli úspešnejší nasledovníci. Štvorica velikánov dokázala zvíťaziť päťkrát: Jacques Anquetil z Francúzska (1957, 1961-64), legendárny Belgičan Eddy Merckx (1969-1972, 1974) a ďalší domáci Bernard Hinault (1978, 1979, 1981, 1982, 1984). Jasným fenoménom 90. rokov sa stal Miguel Indurain zo Španielska, od roku 1991 dokázal vyhrať päťkrát v rade. Pozoruhodná bilancia sa viaže k Holanďanovi Joopovi Zoetemelkovi. Vyhral síce iba raz, v roku 1980, ale šesťkrát bol druhý, trikrát štvrtý a raz piaty. Počet zápisov do štartovky (16) patrí k rekordom.

Fenomén Merckx

Najčastejšie sa v rekordných zápisoch objavuje Merckx. Okrem 5 titulov drží primát i v počte etapových vavrínov (34), s Charlesom Pelissierom z Francúzska (1930) a krajanom Freddym Maertensom (1976) zvíťazil v ôsmich etapách počas jedného ročníka (1970, 1974), a tiež strávil najviac dní v žltom tričku (96). Jeho zásluhou je Belgicko s 18 triumfami historicky druhá najúspešnejšia krajina Tour. S 36 prvenstvami vedie Francúzsko. Domáci sa však naposledy tešili v roku 1985 pri víťazstve Hinaulta. Najvýraznejším rozdielom skončil Tour 1952, Talian Fausto Coppi mal pred Holanďanom Stanom Ockersom náskok 27:27 min. Najtesnejšiu výhru slávil v roku 1989 Američan Greg LeMond. Od Laurenta Fignona ho delilo iba 8 s. Posledné dva ročníky sú v znamení ďalšieho cyklistu z USA a LeMondovho nasledovníka Lanceho Armstronga. Muž, ktorý sa v roku 1997 vyliečil z rakoviny, sa presadil po prvý raz v roku 1999 a víťazstvo zopakoval vlani. Žlté tričko vedúceho obliekol po 10. etape a udržal ho do cieľa.