odmenu 5-tisíc eur za najlepší ženský výkon šampionátu a aj ju časom 56,82 získala. Ukrajinskú polohovkárku Janu Kločkovovú mohlo od jedu roztrhnúť. So slovenskou jednotkou prehrala v boji o najlepší výkon ME o jediný bodík.
Krauliarsku dvojstovku, ktorú v posledných piatich rokoch vyhrávala len Martina, už naša reprezentantka neplávala. Ani ona sa už nepotrebuje naháňať za každou medailou.
O súperkách po všetky štyri dni veľmi dobre naladená Moravcová v Riese veľmi nehovorila. Dobre vedela, čo vo vode dokáže. „Tak sa mi to páči,“ vravela po šampionáte, na ktorom splnila svoju normu a po štvrtý raz v histórii ME v krátkom bazéne si vyplávala tri zlaté medaily. Po Riese už má na konte obdivuhodných 53 medailí z vrcholných šampionátov (15 európskych zlatých z krátkeho bazénu) a jej chuť pridávať ďalšie ako keby stále rástla.
Medailová stálica
Martina, ktorá si stupne víťazov vyskúšala už na ME v dlhom bazéne v Sheffielde ‘93 (striebro na 100 m voľný spôsob), len trikrát z posledných osemnástich veľkých podujatí, na ktorých štartovala, nedoniesla domov medailu. Nevyšiel jej európsky šampionát vo Viedni ‘95, o rok neskôr na olympiáde v Atlante s veľkou dávkou smoly prišla dvakrát o účasť v A-finále a stotinky jej chýbali k stupňu víťazov aj vlani na MS v japonskej Fukuoke.
Inak je medailovou stálicou, ktorá o sebe dáva čoraz viac vedieť. Dnes má jej skalp v plaveckom svete cveng. O to väčší, že Martina často neprehráva. Svoju veľkosť dokázala aj v Riese, keď ju ani sobotňajšia krkolomná deväťminútová kombinácia medzi finále polohovej a semifinále motýľkarskej stovky tak nevyčerpala, aby sa nechala súperkami predstihnúť. A to deň predtým musela do posledného záberu drieť o zlato na sto kraul s Bieloruskou Popčenkovou, aby si potom obe zlaté medaily podelili.
Martina má za sebou parádny rok. Na troch šampionátoch plávala spolu 9-krát vo finále. Šesť z nich vyhrala, trikrát dohmatla druhá. Na motýľkarskej stovke ju súperky naháňali zbytočne na aprílových majstrovstvách sveta v Moskve, na letných ME v dlhom bazéne v Berlíne i v posledný víkend v Riese.
Ostatní striedavo
Zostávajúce kvarteto Slovákov striedalo svetlé chvíľky so slabšími. Najhlbšie vo výsledkových listinách bola Trenčanka Jana Korbašová, no zaslúži si obdiv, že napriek silnejúcej chorobe, ktorú počiatočná zima v hotelových izbách v Riese ešte zhoršila, vôbec bola ochotná plávať. Neodhlásila sa z disciplín ani po tom, čo jej to reprezentačný tréner Róbert Pastierik sám navrhol.
Ľuboša Križka z banskobystrickej Dukly zasa pred šampionátom trápilo rameno, no v Nemecku bojoval. Na 50 m znak sa dostal do semifinále časom tesne za osobným maximom, na stovke si ho vylepšil. Dve dvanáste a jedno trináste miesto môže považovať za slušné umiestnenie.
Na znakárskej stovke nesklamal ani jeho oddielový kolega Miroslav Machovič, desiate miesto a čas tesne za slovenským rekordom nie je dôvodom na výčitky. Dvojstovka však Mira môže mrzieť. Pri konkurencii, aká sa na nej v Riese zišla, mohol plávať vo finále. Stačilo sa priblížiť k osobnému maximu. Popradčan Rastislav Kaňuk vybuchol vo svojej hlavnej disciplíne (50 m voľný spôsob), keď sa nevedel trafiť do obrátky. Vylepšený osobák na stovke bol potom len slabou náplasťou. Rasťo pred odchodom na ME hovoril otvorene o semifinále, v šprinte sa však nezmestil ani medzi najlepších 25.
RASTISLAV HRÍBIK
Riesa – Bratislava
