Zľava Peter Vajda, Olga Říhová, Jiří Šetlík a kurátorka Zuzana Bartošová na otvorení výstavy v pražskej Gallery Art Factory na Václavskom námestí. Výstava je otvorená od 15. decembra do 31. januára. FOTO – KAREL CUDLÍN

Výstavou Súčasné slovenské umenie sa začala činnosť novej Gallery Art Factory na pražskom Václavskom námestí V galériách musíme byť potichu, ničoho sa nedotýkať a pomaličky prechádzať od jedného umeleckého diela k ďalšiemu. Ich sterilita s odmeranou atmosférou účinkuje často okamžite: ako brzda, ktorá preruší spojenie medzi dielom a návštevníkom.

Rudé Právo lepšie ako galéria

Súčasný trend takéto formy prezentácie umenia čoraz menej podporuje. Naopak: tancuje sa na vlakovej stanici, fotky visia po námestí a filmy sa premietajú v stanici metra. Medzi najlákavejšie priestory patria dnes bývalé továrne a výrobné haly s tvrdou železnou architektúrou, hrdzavejúcimi starými strojmi, dotieravými neónkami a obrovským voľným priestorom. Industriálnosť, chlad a zároveň konkrétna minulosť miesta dávajú priestoru jeho príťažlivosť zbavenú umelej vznešenosti. Gallery Art Factory, ktorá chce prezentovať v Prahe predovšetkým slovenské umenie, je s jej pôvodom práve takýmto miestom.

„Vytvorili sme priestor, kde sa človek nemusí báť, že naruší akúsi auru galérie,“ povedala SME spolumajiteľka galérie Zora Carrier. „Radi sa budeme podobať tomu, čo robil Andy Warhol a poteší nás, keď budú ľudia galériu prirovnávať k nemu. Aj poloha galérie je symbolická: Václavské námestie je úžasne kozmopolitné, stretávajú sa tu rôzne kultúry. Chceme prezentovať slovenských výtvarníkov so svojimi partnermi z inej krajiny a ukázať, že medzi nimi existuje rozhovor. Slovenské umenie nie je mimo diania a možno ho porovnávať s umením iných krajín.“

Neviditeľná kontinuita

Vzkriesenie bývalej továrne sa začalo výstavou zo zbierky Súčasné slovenské umenie, ktorú kurátorka Zuzana Bartošová pripravuje pre Prvú slovenskú investičnú skupinu od roku 1993. Po premiére v Bratislave putovala do Passau a Viedne a teraz zakotvila v Prahe. Keďže výstavné podmienky sú vždy iné, aj jej podoba sa mení. Raz narastie, potom sa zmenší. Stále žije. Zuzana Bartošová nazýva tú pražskú „výberom z ťažiskových diel“.

Zbierka ukazuje významných slovenských tvorcov rôznych tendencií minulého storočia, pričom jej hlavnú časť tvoria autori šesťdesiatych rokov až po súčasnosť. K neoficiálnej scéne obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov postupne pribúdajú mladší umelci, u ktorých už nezohrávali takú úlohu politické kritériá.

„Kontinuita slovenského výtvarného umenia sa zachovala, len bola pre publikum dlho neviditeľná. Umelci neprestali tvoriť, iba nemohli vystavovať, keďže si nenechali kaziť vkus vulgárnymi predstavami komunistických ideológov,“ hovorí Zuzana Bartošová.

Umiestniť storočie slovenského výtvarného umenia do jednej miestnosti vyžaduje špeciálny kľúč. „Do zbierky vyberám také dielo, ktoré sa žiadnemu inému nepodobá,“ povedala Zuzana Bartošová. Rozmanitosť sa stala štýlom, inak by vedľa seba nemohlo stáť neónové písmo v objekte – hravo-ironický objekt Jany Želibskej Moje meno je vpísané vo mne, vedľa geometrického obrazu Signál II. Anastázie Miertušovej s racionálnym riešením plochy.

Z povaly do továrne

Niektoré z diel by dnes asi ležali v bezpečí zapadnuté prachom na povalách, ako napríklad spomínaný objekt Jany Želibskej alebo objekt Ozvena Pavla Bindera, ktorý umelec vytiahol po dlhom čase z povaly a oprášil kvôli zbierke.

Nechať sa osloviť spojením bývalej tlačiarne Rudého Práva s vyše štyridsiatimi dielami slovenského súčasného umenia, z ktorých pre mnohé predstava výstavy pred pár rokmi mohla pripadať utopická, je ľahké. Je to provokujúca krása zdanlivo nespojiteľného.

JANA KADLECOVÁ, Praha