vou presnosťou, aby sa aj oko pokochalo a ústa dostávali rovnomerné zastúpenie všetkých ingrediencií. Vo svojej štúdii, ktorú dublinskí akademici zverejnili vo víkendovom čísle časopisu New Scientist, uvádzajú i praktické využitie matematického modelu dokonalej pizze - mohlo by sa napríklad hodiť všetkým továrňam vyrábajúcim pizzu, kde by sa dal naprogramovať do kontrolných kamier, ktoré by automaticky vyraďovali každú slanú placku s nerovnomerne rozotretou omáčkou či nepravidelne rozhodenými príchuťami. Hrozilo by potom ale nebezpečenstvo, že by sa len máloktorá pizza dostala do predajne. (čtk)