BRATISLAVA – „Komora je výpalník. Nikomu nič nedá, vzdelanie aj prax si musím nadobudnúť mimo nej, len berie,“ hovorí dlhoročný člen jednej z profesijných komôr technického zamerania. Ročne na členskom zaplatí takmer 20-tisíc korún. Na komoru sa sťažuje, ale menovaný byť nechce. Ako mnohí ďalší, argumentuje: „Viete, aké nepríjemnosti by mi mohli robiť?“
Profesijné komory majú moc, akú v demokratickej spoločnosti nemá veľa orgánov. Regulujú vstup do profesie a dozerajú na výkon povolania. V skutočnosti pritom rozhodujú o kariére jednotlivcov. Môžu človeka vylúčiť, čím mu vlastne znemožnia vykonávať povolanie. Bez členstva v komore totiž nie je profesionálom.
Jedna z komôr sa dostala až na Ústavný súd. Ten pravdepodobne už v januári rozhodne, či bude skúmať možnú protiústavnosť zákona o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek. Podnet podal generálny prokurátor. Problémom je povinné členstvo v tejto stavovskej organizácii.
V hre je veľa. Sestry a pôrodné asistentky nie sú jediné, ktorým zákon prikazuje stať sa členkami akejsi komory. Rovnako sú na tom advokáti, lekári, lekárnici, daňoví poradcovia, audítori, architekti, stavební inžinieri, notári a mnohí iní. Ak by Ústavný súd označil zákony za protiústavné, je otázne, koľkí z nich by v komorách zostali.