Londýn 16. decembra (TASR) - Keď už svetlé vlasy neznamenajú len zábavu, ale vyžaruje z nich aj moc, možno povedať - zbohom hlúpa blondínka. Aspoň to tvrdí britská kritička umenia Joanna Pitmanová, ktorá skúmala blondínky pre svoju knihu a výstavu o ich prekvapujúcom vývoji.
Podľa Pitmanovej to vyzerá, akoby sa vtipy o hlúpych blondínkach vytratili a ľudia začali brať blondíny vážnejšie. Autorku knihy On Blondes (O blondínkach), ktorá vyjde v marci, obzvlášť zaujali meniace sa odtiene vlasov britských mocných žien - od Margaret Thatcherovej po princeznú Dianu.
"Začiatkom 80. rokov mala Thatcherová helmu nalakovaných vlasov vo svojom imperiálnom natupírovanom výzore. Bolo to dosť desivé," vyhlásila Pitmanová a dodala, že čím bola expremiérka blonďavejšou, tým mala viac moci.
To isté platí aj o princeznej Diane, ktorej svetlé vlasy z detských čias sa stávali tmavšími a nevýraznejšími a boli takými aj v čase sobáša. Všetko sa však zmenilo po rozvode s princom Charlesom, odkedy bola Diana čoraz viac blond. Chcela vyzerať atraktívnejšie a priťahovať viac pozornosti a to bol podľa Pitmanovej prejav moci.
Pitmanová išla po stopách vývoja blondínok od gréckej bohyne Afrodíty cez portréty svetlovlasej Panny Márie k ženám z talianskej renesancie, ktoré si zosvetľovali vlasy všemožnými prostriedkami.
Na tento trend nadviazala v 16. storočí britská kráľovná Alžbeta I., keď sa do konca života nechala maľovať ako blondínka v túžbe vyzerať ako nepoškvrnená panenská kráľovná národa.
V 50. rokoch mali podľa Pitmanovej blond vlasy sexuálny podtón. Neskôr prišiel nárast feminizmu a úplný presun dôrazu na ženy stojace na vlastných nohách. Správna farba pritom môže aj dobýjať hudobné rebríčky, veď Madonna predáva viac albumov ako blondína.
Pitmanovú k napísaniu knihy inšpiroval zážitok počas práce na humanitárnom projekte v Keni. Tamojší obyvatelia totiž neustále ukazovali na jej vlasy vybielené slnkom, pretože si mysleli, že majú magickú moc.
