BRATISLAVA – Stranícky život na Slovensku upadá, politika ľudí nebaví a strany len s námahou získavajú nových členov. „Súčasná politická scéna je v kríze. Strany žijú ‘z politiky‘, a nie ‘pre politiku‘,“ hovorí Ľuboš Kubín z Politologického kabinetu SAV.

Podľa dostupných údajov bolo za prvej republiky v stranách viac ľudí ako dnes, najmä ak zoberieme do úvahy vtedajší počet obyvateľov Slovenska. Momentálne majú všetky významnejšie strany podľa prieskumu SME dokopy len okolo 150-tisíc členov, menej ako päť percent všetkých dospelých. Pritom v našej parlamentnej demokracii majú šancu riadiť štát a vplývať na jeho vývoj takmer výlučne len straníci.

„Je to podpriemer,“ hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. „Občania politickým stranám nedôverujú.“ Príčinu malého záujmu vidí aj v tom, že politická angažovanosť neprináša výrazné výhody. Radový člen v strane môže získať hlavne väčší pocit spolupatričnosti.

Vedúca Katedry politológie na Filozofickej fakulte UK Soňa Szomolányiová tvrdí, že v porovnaní so štátmi strednej Európy ide o štandard: „K poklesu členstva dochádza aj v stabilných demokraciách.“ Aj ona si však myslí, že päť percent je málo. Niektorí politológovia odhadujú, že by bolo dobré, keby straníci tvorili asi desatinu dospelého obyvateľstva.

BORIS ZEMKO

Slovenský ideál = šesť politických strán
Byť členom troch strán nebolo nič zvláštne, ale tri legitimácie mal len hochštapler
Počet členov významnejších strán