Každého obyvateľa únie bude rozšírenie stáť pol nádrže benzínu, teda asi 25 eur – napísala AFPKODAŇ – Európska únia vyčlení v rokoch 2004 – 2006 na rozširovanie napokon 40,8 miliardy eur. Každého obyvateľa únie to bude stáť pol nádrže benzínu, teda asi 25 eur – napísala agentúra AFP.
Oproti predchádzajúcej ponuke sľúbila únia kandidátom navyše 400 miliónov. Tieto peniaze pôjdu na rozpočtové kompenzácie, aby krajiny mohli obmedziť negatívne vplyvy vstupu na svoje ekonomiky.
Únia umožnila niektorým krajinám – napríklad Poľsku a Česku – aj presun financií zo štrukturálnych fondov do štátnych rozpočtov. Jednoducho povedané, premenila neisté peniaze na isté.
Kým peniaze do rozpočtu krajina dostane automaticky, o peniaze zo štrukturálnych fondov sa bude musieť uchádzať prostredníctvom projektov. Aj transfer peňazí zo štrukturálnych fondov trvá dlhšie ako prevod peňazí do rozpočtov. Navyše o peniazoch v rozpočte rozhodujú krajiny samy, kým štrukturálne fondy sú účelovo viazané najmä na budovanie infraštruktúry a životné prostredie.
Slovensko v Kodani nedostalo možnosť presunu financií. Podľa zdrojov z Bruselu by na to ani nemalo šancu. Naši predstavitelia svorne tvrdia, že sme o presun ani nežiadali, lebo sme to nepotrebovali. „Nemuseli sme podnikať nijaké „interesantné“ kroky, naše podmienky sú naozaj veľmi dobré. Nepotrebovali sme chytať zajaca za chvost,“ povedal Dzurinda.
Podľa Jána Figeľa je snahou Slovenska nielen vstúpiť do únie, ale v nej aj obstáť. A štrukturálne fondy sú pre nás výzvou. „Rok a pol do vstupu bude pre nás dobrou prípravou. Musíme sa naučiť používať štandardné európske riešenia.“
Analytik Vladimír Bilčík hovorí, že dohoda je pre Slovensko úspechom. Ale tvrdí, že všetky kandidátske krajiny mohli od únie ešte vybojovať viac. „Všetci sme mohli získať viac, ak by krajiny V 4 viac spolupracovali,“ povedal Bilčík.
„Napríklad Poľsko v záverečnej fáze rokovalo samostatne a bez neho sa nedal vyvinúť väčší tlak na úniu, aby vyčerpala všetky peniaze, ktoré pred deviatimi rokmi plánovala dať na rozšírenie.“ Porovnávať výsledky jednotlivých krajín je podľa neho veľmi ťažké. Myslí si však, že Slovensko zvolilo v Kodani lepšiu taktiku ako napríklad nátlakové Česko či Poľsko, pretože ich požiadavky sa nakoniec ukázali ako nesplniteľné.
(mar, mik, miš)
Kováč: Slovensko dobehlo, čo zmeškalo
BRATISLAVA – Trinásty december 2002 sa podľa exprezidenta Michala Kováča stane pamätným dňom novodobej histórie Európy. Na summite Európskej únie v Kodani urobili európske národy podľa neho významný krok k ekonomickému a politickému zjednocovaniu kontinentu. „Obyvatelia Slovenska by mali prežívať radosť, pretože sme dobehli to, čo sme zmeškali vinou vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1995 až 1998,“ povedal Kováč o pozvánke Slovenska, a ďalších deviatich krajín do Európskej únie.
Pozvánka do klubu vyspelých európskych národov je podľa neho zároveň zadosťučinením, pretože k výsledku pomohli občania svojím hlasovaním v parlamentných voľbách v roku 1998 i v tomto roku. „Rozhodnutie v Kodani potvrdilo, že problémy, ktoré Slovensko malo, nepramenili z predsudkov voči našej krajine, alebo zaznávania členskými štátmi únie, ale z politiky Mečiarovej vlády,“ povedal Kováč. „Dostávame možnosť preukázať pracovitosť, skromnosť a zodpovednosť v solidárnom súperení so štátmi únie. Verme si, že to dokážeme,“ dodal.
Slovensko do dátumu vstupu v roku 2004 musí ešte podľa exprezidenta mnohé zlepšiť. (sita)
