Drewo a srd, Bratislava 2002, preložil Pavol Lukáč
Poznáme Juliana Barnesa predovšetkým ako autora dvoch románov: História sveta v 10 a 1 kapitolách a Flaubertov papagáj. Po česky vyšiel preklad románu Talking It Over (Ako to vlastne bolo), na ktorý nedávno Barnes nadviazal voľným pokračovaním Love, Etc (Láska atď.). Aj tak jeho najlepším románom (vlastne meta-románom) asi zostane práve Flaubertov papagáj - čiastočne zahrňujúci príbeh pátrania po reálnom základe fikcie (nijaký nie je, alebo je ich mnoho), satira na akademické vyučovanie literatúry a čiastočne skvelá a zábavná paródia na isté kritické postupy. Predovšetkym však kniha o hlbokej láske o otcovi modernej literatúry Gustavovi Flaubertovi. V skvelom slovenskom preklade však vychádza Barnesova kniha z roku 1982 Keď ma ešte nepoznala, ktorá má asi oveľa bližšie k románom Ako to vlastne bolo a Láska atď. Konzervatívny historik Graham Hendrick sa len usmieva, keď vidí, ako jeho mladá manželka pácha cudzoložstvo na filmovom plátne. Celuloidová ilúzia však postupne ovládne jeho svet a Graham podlieha zhubnej žiarlivosti. Predmetom jeho záujmu však nie je prítomnosť, ale minulosť.
Birgit Vanderbekeová: Alberta prijíma milenca
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2002, preložil Ladislav Šimon
Prozaický triptych Alberta prijíma milenca je šiestou, doteraz najúspešnejšou knihou tejto súčasnej nemeckej spisovateľky. Záber autorkinho rozprávania presahuje triviálny ľúbostný dvojpríbeh. Jeho kvality spočívajú v tom, že prozaičke sa podarilo vystihnúť, čo hýbe dnešnými intelektuálmi, príslušníkmi strednej generácie. Navonok bezpríbehová próza, bez silných dramatických zvratov a peripetií s dvojitou optikou stvárňovania konania protagonistky, ktorá umožňuje podávať veci z odstupu a zároveň zblízka. Výsledkom je pôsobivý, hĺbavý obraz súčasnej štyridsiatničky.
Matúš Dulla - Henrieta Moravčíková: Architektúra Slovenska v 20. storočí
Slovart, Bratislava 2002
Výpravná kniha predstavuje na vyše 500 stranách slovenskú architektonickú kultúru dvadsiateho storočia v jej rozmanitých podobách a bohatej členitosti. Renomovaní autori zozbierali rozsiahly faktografický materiál, pútavo ho spracovali a zainteresovane približujú špecifiká architektúry v jednotlivých obdobiach. Publikácia je obohatená zaujímavými detailmi zo života architektov i príbehmi, ktoré súvisia so vznikom a osudmi slovenskej architektúry. Prezentácia tejto knihy bude dnes o 17.00 h v Dvorane Slovenskej národnej galérie v budove Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP 33 v Bratislave.
Viliam Klimáček: Naďa má čas
Koloman Kertész Bagala, člen L.C.A. Publishers Group, Levice 2002
Vypátra polícia šialeného jazykára, ktorý svoje obete najprv skúša z vetného rozboru, a keď sa pomýlia, vytrhne im jazyk? Začne vatikánska rozviedka tajnú misiu na Slovensku? Prečo v tuneli pod Bratislavským hradom miznú ľudia i električky? Boli Cyril a Metod v skutočnosti pilotmi vesmírnej ríše Hvezdoňov, kultivujúcich našu planétu písmom a vzdelaním? Spáli pracovitý archivár Matice slovenskej svoj šokujúci objav: neznámy štúrovský pornoromán Marína, radodajnuo ďjeuča? Odpovede na tieto Klimáčkom nastolené naliehavé otázky sú v jeho najnovšej knižke.
Pavel Dvořák: Stopy dávnej minulosti 1
RAK, Budmerice 2002
Od minulého týždňa sa začala predávať kniha Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti 1(Slovensko v praveku) ilustrovaná chronologickou tabuľkou, mapou najvýznamnejších archeologických lokalít a viac ako pol tisíckou farebných a čiernobielych obrázkov. Kniha nie je prepisom rovnomenného televízneho seriálu, ale jeho literárnou paralelou napísanou na základe tridsaťročnej práce, tisícok článkov, dvadsiatich kníh, stovky televíznych filmov a rovnakého počtu rozhlasových relácií. Nadväzuje na autorove staršie knihy - najmä na cyklus Odkryté dejiny a Zlatú knihu Bratislavy. Kniha je prvým zväzkom viacdielnych dejín Slovenska. V krátkom čase pribudne druhý zväzok Slovensko v staroveku, tretí venovaný Veľkej Morave a neskôr aj ďalšie zväzky o dejinách Slovenska v stredoveku.
Irena Gálová: Milenky
ARSCI, Praha 2002
„V zbierke Ireny Gálovej je intimita ženskej spovede dôležitejšia než všetky tie spoločensky významné činnosti, ktorým venujú väčšinu svojho času a energie muži,“ hovorí o knižke Ľubomír Feldek. Autorke nejde o to, aby ukázala, aké rôzne sú príbehy mileniek, ale ukazuje, ako bývajú pri všetkej svojej zdanlivej rôznosti podobné. Akoby všetky jej monológy boli variantmi jediného príbehu, toho posledného, keď milenka nikoho vraví: „Jsem milenka ničí a to mě ničí.“ Napriek tomuto nechýba knižke žánrová pestrosť, nájdeme tu minipoviedku, humornú anekdotu, song či len jediný aforizmus - o Hrobárovej milenke: „Naděje umírá poslední. / Ale až zemře, / kdo ji pohřbí?
