Turbulentný summit Európskej únie v Kodani sa skončil. Sumu, za ktorú sa celý rozširovací megaprojekt bude uskutočňovať, je už známa. Agentúra AFP použila výstižný príklad – každého obyvateľa únie to bude stáť pol nádrže benzínu, teda asi 25 eur. Súčasní kandidáti do rozpočtu únie v prvých troch rokoch prispejú 14,5 miliardy eur.

Lídri kandidátskych krajín sa viac-menej triumfálne vrátili domov, najväčšie ovácie zažili poľskí vyjednávači. Spolu s Čechmi zvolili taktiku neústupčivosti a získali, aj keď zďaleka nie toľko, ako si predstavovali.

Solidarita = 40,8 miliardy eur

V kandidátskych krajinách teraz prerátavajú, ako vlastne dopadli. Dostali maximum toho, čo im únia bola ochotná ponúknuť. Solidarita členov, ktorí to budú musieť zaplatiť, sa skončila pri 400 miliónoch eur, ktoré im „prihodila“ na kompenzáciu ich rozpočtov. Únia investuje do prvých troch rokov rozširovania 40,8 miliardy eur.

Únia umožnila kandidátom, aby mohli dotovať svojich farmárov tak, aby sa priame platby do poľnohospodárstva čo najviac priblížili úrovni v súčasnej pätnástke. Únia im bude prispievať podľa pôvodného plánu. V roku 2004 farmárom poskytne štvrtinu toho, čo budú mať ich kolegovia v súčasnej únii. Ich vlády im budú môcť doplatiť tak, aby dosiahli viac ako 50 percent úrovne.

Niektorým krajinám Brusel povolil aj presun financií zo štrukturálnych fondov do ich vlastných rozpočtov. Peniaze, ktoré mali byť účelovo viazané, dostanú priamo do rozpočtov, aby sami zvážili, ktorú dieru nimi treba zaplátať. Slovensko túto príležitosť na rozdiel od Poľska a Česka nedostalo.

Neisté peniaze

Peniaze zo štrukturálnych fondov sú však na rozdiel od peňazí do rozpočtov, peniazmi neistými. Na získanie príspevku zo štrukturálnych fondov treba vymyslieť projekt a nájsť k nemu spolufinancovateľa. To všetko sa musí ešte schváliť v bruselských úradoch. Tie sú známe svojou váhavosťou, a tak hrozí, že peniaze zo štrukturálnych fondov uvidia noví členovia až po roku 2006.

Únia svojou obmedzenou solidaritou kandidátom veľmi nepomohla. Umožnila im síce voľnejšie nakladať s jej príspevkami, na druhej strane ich tak trochu zabetónuje voľnosťou, ktorú dostali. Nebudú už totiž nútení uchádzať sa o peniaze zo štrukturálnych fondov. Kandidáti nebudú musieť tvoriť projekty, lobovať a transparentne nakladať s europeniazmi. Jednoducho povedané obmedzí sa ich konkurencieschopnosť.

Ešte referendum

Za koľko a ako sa bude únia rozširovať, je viac-menej jasné. Neznamená to však, že v máji 2004 sa únia automaticky rozšíri.

Po podpise zmluvy o pristúpení, budú musieť vo všetkých kandidátskych krajinách prebehnúť schvaľovacie referendá. Aj parlamenty súčasných členských krajín musia zmluvu ratifikovať. Na politikoch v desiatke súčasných kandidátskych krajín teda je, aby svojich občanov presvedčili o tom, že v Kodani urobili dobrú a prospešnú vec. Niektorí budúci obyvatelia Európskej únie majú, možno aj na základe trhovníckeho summitu v Kodani, pochybnosti, či do takéhoto spolku vlastne chcú vstúpiť.

JANA MIKUŠOVÁ