„Tu by mi však taká ryža nechutila, lebo kvalita je odlišná. Naša je oveľa lepkavejšia. Varíme ju v špeciálnej rýchlovarnej kanvici, neexistuje rodina bez takéhoto prístroja. Chuť pravej japonskej ryže mi trocha chýba, najmä skvelé ryžové raňajky. Mama vždy ráno uvarila ryžu na celý deň. Najlepšia bola úplne čerstvá. Horúca sa dala do misky, pridalo sa surové vajíčko, trochu sójovej omáčky a kaviár a všetko sa zamiešalo. Niečo úžasné, no z tunajšej ryže sa tá chuť nedá docieliť.“
Kuchyňa Nao Higano sa preto orientuje skôr na európske varenie. Nechýbajú však paličky, misky na ryžu a na polievku a špeciálna kanvička na zelený čaj. Ten má originálny, z domu. A na sporáku stojí wok, ale ten je z Číny. Aký je vlastne rozdiel medzi japonskou a čínskou kuchyňou?
„My napríklad nejeme mačky a psy,“ smeje sa Nao. „Ani hady. Ale aj v Japonsku je obľúbený jedovatý had naložený v pálenke. Vraj je to veľmi zdravé.“
A čo si myslí o japonskej kuchyni manžel?
„Keď mal ísť do Japonska prvý raz, vravel mi, že si pre istotu vezme klobásy a salámu. Nakoniec všetko ochutnal a takmer všetko mu chutilo.“
