Vráťme sa však k menu pre hostí. Pani Nao priznala, že večer pred návštevou si niekoľko hodín lámala hlavu, čo vlastne uvariť. Nakoniec sa rozhodla pre varené kuracie mäso siedmich chutí „torinik sčimini“ (v receptoch vedľa). Bol to experiment, lebo ho ešte nikdy nevarila a niektoré suroviny musela nahradiť. Napríklad špeciálne japonské huby šampiňónmi. Nebola si teda celkom istá, ako to dopadne, preto pre istotu prichystala aj overenú lahôdku.

„Je to môj vlastný recept. Bravčové mäso treba nakrájať na plátky, jemne vyklepať, posoliť, pokoreniť, pridať lyžicu sójovej omáčky, postrúhaný čerstvý zázvor, trošku cukru, sezamového oleja a nechať aspoň dvadsať minút pácovať. Mäso potom prudko opečieme na oleji. Nepodávam ho s ryžou, ale s opečenými tekvičkami.“

Nao Higano na to používa originálne japonské tekvičky. Presnejšie, vypestované z japonských semienok, ktoré už vyrástli na Morave. Musia byť mladé, vtedy ani netreba odstrániť šupku. Iba pokrájať na tenké plátky, trošku poprášiť v múke a prudko opražiť. Zostanú chrumkavé a chutia vraj lepšie ako hranolčeky. Labužníci ich ešte môžu posypať parmezánom.

„V Japonsku však takáto príprava nie je bežná. Tam sa tekvica varí. Nie vo vode, ale v saké, s troškou cukru a sójovej omáčky. Nakrája sa na kocky a uvarí do polomäkka.“