„Mám to bez starostí, lebo mužova mamička všetko pripraví. V Japonsku sa cez vianočné sviatky nevyvára ako tu. Koláče pečú skôr fajnšmekri. Čo vo väčšine domácností nechýba, je torta. Niekde ju aj pečú, ale častejšie sa kupuje hotová. Je krémová, zvrchu musí byť biela, pokrytá šľahačkou a ozdobená čerstvými jahodami.“
Nao Higano sa už naučila jesť aj kapra, ktorým sa v Japonsku opovrhuje. Určite si ho tu dá radšej ako sushi.
„Musím sa priznať, že som ešte nenašla odvahu vyskúšať bratislavské sushi, hoci zvedavá by som aj bola. Mám však strach. V Japonsku máte istotu, že morské ryby budú čerstvé, čo tu takmer nie je možné. Preto na Slovensku jem radšej tunajšie špeciality.“
Platí to aj o vínach? Vraj určite. Moravskému vínu dá vždy prednosť pred japonským saké – ryžovým vínom, ktoré sa jej zdá prisladké.
Pani Nao sa nepovažuje za gurmánku. Ani doma v Japonsku napríklad nevyskúšala špecialitu, jedovatú rybu fugu.
„Fuga sa považuje za veľkú lahôdku, lenže podľa toho aj stojí. Samo rybie mäso jedovaté nie je, ale koža a vnútornosti obsahujú prudký jed. Preto si treba dávať veľký pozor pri jej čistení. Každoročne umrie zopár rybárov, ktorí ju omylom chytili do siete s inými rybami a pri pitvaní nerozpoznali.“
