Sopranistka Nao Higano žije na Slovensku už dvanásť rokov a môžeme ju vidieť napríklad v Opere Slovenského národného divadla. Pôvodne prišla iba nakrátko, aby sa zdokonalila v európskom opernom speve. Lenže sa zaľúbila, zhodou okolností do hudobného teoretika, vydala sa a zostala žiť natrvalo v Bratislave. Mladomanželke nezostávalo nič iné, ako sa začať zdokonaľovať aj v európskej kuchyni.
Hoci sme do sídliskového bytu na bratislavských Dlhých dieloch dorazili skoro ráno, gazdiná už vyťahovala z balkóna misy napácovaného mäsa. Čestne však priznala, že to tak nie je vždy. V ich rodine sa v podstate nevarí, dnes je to viac-menej výnimka. Čakajú večer hostí a domáca pani sa rozhodla pripraviť japonské špeciality. Musela však použiť japonskú kuchársku knihu. Variť sa totiž naučila až na Slovensku, a lepšie ovláda slovenskú či európsku kuchyňu ako exotiku.
„V Japonsku som nemusela vedieť variť. V obchodoch je veľa polotovarov, bežní Japonci, ktorí nemajú veľa času, varia iba z nich. Nedokázala som teda sama spraviť ani najjednoduchšiu omáčku. Keď som prišla do Bratislavy, mala som to ťažšie nielen ako slabá kuchárka, ale i preto, že väčšinu vašich tovarov som vôbec nepoznala. Okrem toho, japonská kuchyňa používa často ryby a najrozmanitejšiu zeleninu a práve týchto produktov je na Slovensku slabší výber. No najmä, musela som sa naučiť pripravovať mäso, ktoré má môj manžel veľmi rád. Ale teraz už väčšinu bežných jedál zvládam v pohode. Akurát bryndzové halušky som ešte neskúšala, hoci inak ich mám celkom rada. Kapustnicu však uvarím.“
