Bratislava 13. decembra (TASR) - Slovensko by sa ako členská krajina NATO mala vedieť ubrániť pred prípadnou hrozbou samo, no zároveň musí byť schopná prijať pomoc od druhých. Pritom by mala byť schopná vysielať jednotky na pomoc iným krajinám.
Na bratislavskom seminári Pražský summit - nová výzva pre NATO a Európu tak špeciálny poradca generálneho tajomníka NATO pre záležitosti strednej a východnej Európy Chris Donnelly povedal, aké kritériá by mali plniť spojenci aliancie. Zdôraznil, že SR vstupuje do NATO v čase, keď sa mení bezpečnostná scéna. Zmeniť sa musí aj aliancia, aby sa prispôsobila novým výzvam ako zaručiť bezpečnosť. Pri novom fungovaní obranných síl aliancia môže SR pomôcť a poradiť.
Vojenské sily krajín NATO by mali byť nasaditeľné, čiže schopné premiestňovania do rôznych regiónov a využiteľné, aby vedeli zabezpečiť aj iné funkcie ako primárny boj, napr. prevádzku nemocníc, a dopravu. Mali by byť aj udržateľné, čo si vyžiada zmenu vzťahu medzi armádou a spoločnosťou.
Donnelly zopakoval, že spoločnosť už nečelí prípadnej tretej svetovej vojne, ale iným hrozbám globálneho charakteru, ktorými sa aliancia musí zaoberať. Medzi nich zaradil terorizmus, korupciu, nelegálnu emigráciu či konflikty o základné prírodné zdroje.
Spoločnosť sa podľa Donnellyho musí učiť žiť s rizikom, pretože absolútnu bezpečnosť možno zaručiť len likvidáciou demokracie. NATO tak hľadá nové mechanizmy zaručenia bezpečnosti pri zachovaní demokracie a slobodnej výmene informácií.
Aliancia by mohla pomáhať členom pri riešení prioritných problémov jednotlivých krajín, myslí si Donnelly. NATO je podľa neho všeobecne ponímané ako vojenská organizácia, ktorou však nikdy nebola. V prvom rade bola politickou organizáciou, dodal. Dnes sa nezaisťuje bezpečnosť len vojenskou a diplomatickou silou, ale národná bezpečnosť je oveľa širším pojmom, na ktorom participuje neporovnateľne viac inštitúcií ako v predchádzajúcom období studenej vojny.
Jednou z možných foriem boja proti terorizmu je podľa Donnellyho zmenšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými krajinami. Keďže ohniská terorizmu vznikajú prevažne v chudobných krajinách s nedemokratickými režimami, pre bezpečnosť by bolo možno lacnejšie a efektívnejšie riešiť problémy týchto štátov. Rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa žiaľ zväčšujú, konštatoval Donnelly.
