Európskych lídrov v prípade Turecka opäť dobehla ich vlastná neúprimnosť a nerozhodnosť. Keď pred troma rokmi v Helsinkách únia priznala Ankare štatút „kandidáta na členstvo“, musela predsa vedieť, že ju raz bude musieť aj pozvať. Hlavne ak Turecko začalo, síce váhavo, ale predsa, s krokmi smerujúcimi k posilňovaniu ľudských práv. V tejto oblasti má stále deficity, ale pripravuje rozsiahlu reformu, najväčšiu od čias tvorcu sekulárneho štátu Atatürka.
Únia „spáchala“ v Helsinkách veľkú neúprimnosť. Minimálne jeden z lídrov, ktorý sa podpísal pod stanovisko, že Turecko by sa mohlo stať členom európskeho spoločenstva, už vtedy vedel, že jeho krajina s tým nikdy nebude súhlasiť. Tvrdí to aspoň popredný francúzsky komentátor Francois Heisbourg a jeho stanovisko podporujú aj kuloárne reči niektorých európskych politikov. Títo muži sú presvedčení, že Turecko do únie nepatrí.
Európe sa nepáči ani to, že za Ankaru výrazne lobuje Washington, ktorý ju potrebuje na akciu v Iraku. Po podporných stanoviskách prezidenta Busha prišiel dôverný list Colina Powella adresovaný komisárovi Chrisovi Pattenovi, v ktorom americký šéf diplomacie žiada o väčšiu toleranciu pri posudzovaní Turecka. Úniu to pobúrilo a obvinila Washington z nedostatku rešpektu k jej hodnotám. „Washington by si mal uvedomiť, že únia nie je len politickým klubom, ale predovšetkým hodnotovým spoločenstvom,“ komentoval americké postoje nemenovaný európsky diplomat.
Turecku veľmi neprospieva ani agresivita, ktorou presadzuje svoje požiadavky. Líder Strany spravodlivosti a rozvoja Recep Tayip Erdogan obvinil úniu z používania dvojakého metra a vyhráža sa, že ak mu summit nedá termín na začatie rozhovorov o vstupe, Ankara bude komplikovať prijatie cyperského mierového plánu. Ešte v stredu totiž cyperskí Turci oznámili, že nemôžu dohodu prijať. Tieto tvrdé postoje výrazne komplikujú aj pozície Británie, ktorá ako najvernejší americký spojenec za Turecko v únii lobuje.
Summit v Kodani podľa všetkého Turecku ponúkne rok 2005 ako dátum začiatku vstupných rokovaní. Aj keď v hre by mohol byť aj rok 2004, ktorý odvčera začali presadzovať Briti, Taliani, Gréci, Španieli, Portugalci a Belgičania. Akýkoľvek dátum však podmieni splnením politických kritérií. Otázkou zostáva, ako sa únia vnútorne vyrovná s faktom, že na dvere jej klope síce pozvaný, ale neželaný hosť. JANA MIKUŠOVÁ
