Csaba Csáky. FOTO – ARCHÍV
Pred rokom 1989 bol šéfom vtedy ešte úspešných maďarských poľnohospodárskych podnikov. Keď ho ešte v osemdesiatych rokoch požiadali, aby spolupracoval na programoch Svetovej banky týkajúcich sa možností poľnohospodárskej výroby, dostal mandát na pol roka – dnes tam pôsobí štrnásty rok. Tretí rok je hlavným expertom pre poľnohospodárstvo. Je spoluatorom rozsiahlej štúdie o stave slovenského poľnohospodárstva a jeho výzvach po vstupe do Európskej únie. Zhovárali sme sa s univerzitným profesorom a finančníkom CSABOM CSÁKYM.
Svetová banka sa podrobne zaoberá poľnohospodárstvom. Čo tým sleduje?
„Svetová banka je inštitúcia, ktorá okrem iného bojuje najmä proti chudobe. Výroba potravín v krajinách tretieho sveta a tiež financovanie poľnohospodárstva ako odvetvia je v prvom rade boj s chudobou. Ak sa pozeráme na kandidátske krajiny, a medzi nimi na Slovensko, už dnes vieme, že poľnohospodárstvo je do veľkej miery aj problém sociálny. A to je predsa niečo, čo do funkcií Svetovej banky patrí.“
Podrobná štúdia o stave poľnohospodárstva vyznieva skepticky. Upozorňujete v nej na to, že vstup do Európskej únie bude znamenať pre tento sektor šok. Môže sa to prejaviť vo vyšších cenách potravín, a teda následne v zhoršení životnej úrovne?
„Áno, ale len prechodne. Slovenské poľnohospodárstvo napriek mnohým reformným snahám je vlastne pred reštrukturalizáciou. Veľkú časť poľnohospodárskej pôdy obrábajú veľké poľnohospodárske podniky, niekedy aj na výmere, prevyšujúcej tisíc hektárov. Farmári obhospodarujú priemerne až 160-200 hektárov.“
Prvovýrobcovia hovoria, že je to v porovnaní s malými farmami na Západe výhoda…
„To vôbec nie je pravda. Efektivita práce, pomer nákladov a výnosov hovorí jednoznačne v prospech menších hospodárstiev. Ak si porovnáte efektivitu poľnohospodárskych podnikov a farmárov na Slovensku, súkromne hospodáriaci farmári sú so započítaním subvencií ziskoví. Veľké podniky sú aj so subvenciami stratové. Tieto stratové podniky nemôžu byť zachované.“
Porovnanie postsocialistických podnikov s farmármi nemôže mať iný výsledok. Existuje takéto porovnávanie aj na Západe?
„Poľnohospodárstvo je špecifická výrobná činnosť. Vlastnícky vzťah k pôde, farme, postoje farmára alebo manažéra sa odlišujú. Pravidlo, že farmárske hospodárenie je efektívnejšie ako veľkovýrobňa, je pravdivé aj v západnej Európe. Na druhej strane existujú veľkovýrobne, ktoré sú zjavne efektívne – v Spojených štátoch sú to napríklad obrovské mäsokombináty s vlastnou prvovýrobou. Ale tam je aj iné ekonomické prostredie a iný prístup štátu k poľnohospodárstvu. Ale v západnej Európe – s trochu menším rozdielom – platí to, čo na Slovensku. Socialistické veľkopodniky sú však slovenským špecifikom.“
Ako je potom možné, že aj v dnešných členských štátoch únie časť poľnohospodárskych podnikov po rozšírení skrachuje?
„Po prvé nebude ich toľko, ako uvádzajú komory – napríklad na Slovensku hovoria až o tretine prvovýroby. V únii to bude menej. Po druhé Európska únia predsa nebude chcieť podporovať nadprodukciu, ktorá je navyše ešte sociálnou otázkou a je drahá. Je však ochotná podporovať programy, ktoré zabezpečujú zamestnanosť na vidieku v spojení s prvovýrobou. Celý systém subvencií v Európskej únii je predsa o tom, že nemôžeme všetci žiť v mestách.“
Nenaštartuje rozšírenie únie nové problémy s kvótami a s nimi spojenú stratu tradičnej výroby?
„Nemôže každý pestovať potravinársku pšenicu. Kvóty sú vecou vyjednávačov a v prípade Slovenska to až tak zle nevyzerá. A čo sa týka tradičných výrob? Viete, čo je najhorúcejšou témou v Budapešti? Nedostatok kozieho mlieka. A poznám už aj farmy, ktoré na to prišli a dodávajú kvalitné kozie mlieko na budapeštiansky trh. Mojím obľúbeným jedlom je parenica. Nekupujem ju v nejakej veľkopredajni, ale v tichej vilovej časti Budapešti v malom obchodíku. Hitom vo východných krajinách istotne bude bryndza, ktorá možno v Bruseli ani nemá meno. Napriek tomu ju vidno v maďarských a poľských obchodoch. Vidím to tak: tradičné produkty majú svoj dopyt a pokojne sa dajú dopestovať na malých farmách. Ak po nich bude väčší dopyt, budú musieť farmári kooperovať. Nuž ale organizovaný vidiek je pojem, ktorý už na Slovensku poznáte, len ho treba vytvoriť.“
ATTILA LOVÁSZ
