
Kapitánka SCP Ružomberok Iveta Bieliková (s loptou) sa snaží vystreliť na kôš basketbalistiek Bourges. Bráni jej v tom Souvréová. Zo zápasu Euroligy basketbalistiek Ružomberok - Bourges 61:68. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Ružomberský basketbalový dnešok je pohroma. Celým športovým svetom uznávaná žena, držiteľka prestížneho Krištáľového krídla 2000 pre významné osobnosti nášho života, o ktorej natočili televízny medailón v seriáli Tucet roka o úspešných, predvčerom zrazu vyslovila: „Cítim sa ako pred smrťou, už aby prišla. Prečo nám nepovedia, na čom sme. Zbabelo a nečestne sa skrývajú. Žiť vo falošnej nádeji je strašné.“
Stredajšia nešťastná prehra jej basketbalistiek SCP Ružomberok s chýrnym CJM Bourges v 5. kole Európskej ligy 61:68 nebola pointou doslova zúfalstva, ktoré vyrazilo na povrch. „Mňa, od prírody optimistku, doviedla súčasná situácia do hlbokej depresie. Môj budíček je presne o pol tretej nadránom.“ Potom potichu vyriekla pocit beznádeje: „Najradšej by som si sadla a plakala. Dlho plakala.“ Natália Hejková mala v tej chvíli slzy skutočne na krajíčku.
O nájomnom a internetovej kaviarni
Čestný občan liptovského mesta Jozef Smolek (touto poctou ocenili i N. Hejkovú a I. Bielikovú), oficiálne športový riaditeľ basketbalového klubu SCP, muž v pozadí i popredí dlhej cesty družstva z druhej ligy na európske výslnie, si musel narýchlo požičať peniaze od rodiny, aby vyplatil rozhodcov zápasu Ružomberok - Bourges.
Kapitánka tímu Iveta Bieliková si nepamätá, kedy dostala naposledy výplatu. „Tuším v marci,“ hovorila potichu. Má na jedlo a byt. Ak trikrát prevráti korunu.
Mnohé z jej spoluhráčok sú na tom ešte horšie - z prenajatých izieb ich vyháňajú, lebo na nájomné nemajú. Natália Hejková chodí študovať štatistiky súperiek do internetovej kaviarne, dievčatá nemôžu telefonovať s blízkymi, lebo im vypli mobily. Smolek prosí sponzora z AutoŠkody, aby im ešte na chvíľu nechal požičaný voz. Okrem trénerky a lekára tímu robí na dlhých cestách šoféra aj on. Napriek tomu, že pred nedávnom ho prepustili z nemocnice po diagnóze - celková vyčerpanosť.
Čo mohlo byť proti Bourges
Dvojnásobné európske majsterky z nedávna (1999, 2000) nemajú na základné lekárske vybavenie. Masér kupuje emulzie zo svojho. Ak by mali dievčatá na tréningu všetko potrebné, tak by teraz v pondelok na tréningu spevnili Kováčovej v posilňovni členky, ako je zvyknutá, a nemusela si jeden z nich podvrtnúť pri banálnom zoskoku z lavičky. Ružomberok by so skvelou pivotkou, pre ktorú je to vôbec prvé vážnejšie zranenie v kariére, Bourges pravdepodobne zdolal.
SCP by zrejme vyhralo nad francúzskym lídrom a trojnásobným kontinentálnym šampiónom. aj keby zahrala svoj štandard ďalšia zvyčajná podkošová opora Sanja Veselová. V Parme bola pred týždňom (SCP vyhrali v 4. kole Euroligy 80:49) najlepšou basketbalistkou zápasu. Na citlivú Juhoslovanku v stredu doľahla ťarcha depresie. V novembri bola doma na dovolenke. Chválila si, že v Ružomberku je stále dobre, jej tím víťazí. Blížia sa Vianoce a ona nebude môcť blízkym v Belehrade doniesť ani najmenší darček. Kto jej uverí, že v Ružomberku je skutočne dobre?
Peniaze nie sú všetko, ale ani nič
Úryvky zo života slovenských basketbalových majsteriek nie sú ani nepodareným kabaretom, ani pokusom o smiech cez slzy. Sú faktom. Kto nechce, nech neverí, ale Hejková a Smolek skutočne nie sú zazobanci s vilami a kontami. Na desaťtisíce dolárov cenená pivotka Kováčová opustila bohatý Šopron, lebo v Ružomberku trénuje Hejková. O nič menej vážená rozohrávačka Bieliková pôsobí v SCP devätnástu sezónu. V Ružomberku skutočne neboli a nie sú peniaze všetkým, ale nemôžu byť ničím.
Basketbalistky SCP hrajú v popredí Európskej ligy, bojujú o play off súťaže, čiže si svoju prácu robia viac než dobre. Z hľadiska príjmu sú ale nezamestnané bez podpory. Natália Hejková priblížila náladu. Už je kritická. „Pani trénerka, neveríme, že sa situácia zlepší, vodia nás za nos,“ počúva od zvereniek. „Myslím si, že majú pravdu. Už pol roka rokujeme a veci sa hýbu stále jedným smerom. Vo finančnej mizérii sme hlbšie a hlbšie. Čas je v tomto nemilosrdný.“
Mnohé prísľuby, žiadny skutok
Trénerka hovorila aj o mnohých prísľuboch a nič neznamenajúcich plamenných povzbudeniach - vydržte. Polročné trampoty basketbalistiek SCP mali priniesť aspoň snahu o riešenie nielen z ružomberskej radnice a fabriky, ale nesporne i Slovenskej basketbalovej asociácie a zrejme i ministerstva školstva, ktoré je zodpovedné za náš šport. Podotýkame, že v porovnateľných krajinách - Česku, Maďarsku, Poľsku sa roky snažia o kontinentálny titul v basketbale žien. Brno, Pécs, Šopron, Gdynia šťastne aj so širokou podporou štátu alebo regiónu prežili črtajúce sa krízy. Z krajín bývalého východného bloku vyhral od roku 1990 túto súťaž iba Ružomberok.
Cena záchranného pásu - päť miliónov
Pred odchodom na euroligový zápas do Parmy (utorok 3. decembra) hovoril Smolek celkom optimisticky. Dohody medzi mestom a SCP, a. s., sú na papieri. Ale zmluva bez podpisu je zdrap. Rokuje sa ďalej (včera si mali po ikstý raz zase spolu sadnúť ľudia z radnice a fabriky), čas a množstvo kôl rozhovorov už pomaly pripomína reťazce rezolúcií OSN o mieri. Prosperujúca fabrika sľúbila podporiť ženský basketbal, mesto ho chce zastrešiť i názvom, a je na ťahu. Žiaľ, ružomberský primátor, inak veľký priaznivec klubu, sa na zápase s Bourges ani neobjavil. Kto sa v tom vyzná? Hlava pštrosa v piesku? Hra na napnutú strunu? Hejková, Kováčová, Bieliková, Veselová, Pavlíčková, Číkošová nevydržia, schytia sa a odídu? A to je koniec! Žeby pre niektorých - konečne?
Garantom rýchlej pomoci môže byť najskôr mesto. Aby SCP Ružomberok mohol odcestovať na posledný euroligový zápas roka do Schia, aby hráčky a zamestnanci tímu prežili normálne Vianoce, potrebuje klub asi päť miliónov slovenských korún (toľko je približne doterajší dlh členom tímu). Záchranný pás pre najlepší slovenský klub azda stojí za také peniaze. Ak si na ružomberskej radnici, v liptovskom priemyselnom gigante SCP a vplyvnom slovenskom športovom vedení myslia, že nie, zaslúži si rešpekt aspoň Hejkovej výzva: Povedzte pravdu!